Fico je rukojemníkom vlastných voličov (píše Peter Weiss)

Namiesto „strategického prebudenia“ heslo „Nikdy do koalície ochotných“

Autor je bývalý veľvyslanec a bývalý predseda SDĽ

Z januárového stretnutia s Donaldom Trumpom sa slovenský premiér vrátil vystrašený. Tak to tvrdili jeho koaličný partner predseda SNS Andrej Danko aj vplyvný bruselský portál Politico. A tak sa hneď po návšteve USA Robert Fico vybral do Paríža za francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.Po ich stretnutí, ktoré slovenský hosť označil za „skvelé“, francúzska hlava štátu zverejnila status na sociálnej sieti X s názvom „Strategické prebudenie“. Zmyslom schôdzky bolo podľa Macrona „viac jednoty a solidarity na zabezpečenie našej nezávislosti“. Aj Fico vyhlásil, že podporuje koncepciu silnejšej, samostatnejšej, suverénnejšej EÚ.Odvtedy sa Ficova „suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany“ pozorne skúmala práve cez prizmu „strategického prebudenia“. Nádej na jeho vymanenie sa zo sebaizolácie vzrástla po zdrvujúcej porážke jeho politického priateľa Viktora Orbána v maďarských parlamentných voľbách.Po strate jediného spojenca v EÚ sa zdalo, že musí zmeniť kurz európskej a zahraničnej politiky svojej vlády. Na Slovensku sa napriek pretrvávajúcej dvojtvárnosti zahraničnej politiky – niečo iné sa hovorí svojim voličom a niečo iné spojencom v EÚ a NATO, niečo sa utajuje a niečo sa účelovo dezinterpretuje – s uspokojením prijímali ústretové gestá voči Ukrajine a všetky náznaky racionálnejšej a menej konfrontačnej politiky voči EÚ.Premiér opakovane povedal, že vláda bude robiť „racionálnu zahraničnú politiku“.

Podpora od vojnových štváčov

Donald Tusk ho 17. apríla elegantne a veľkoryso vytiahol z pasce, do ktorej sa dostal toxickým spojenectvom s Orbánom. Napriek tomu, že ho Fico pri druhom výročí ruskej agresie proti Ukrajine obšťastnil nálepkou vojnového štváča, obvinil ho zo zodpovednosti za zabíjanie Slovanov a z démonizovania Putina.

Poľský premiér na tlačovej konferencii, na ktorej hovoril o novej ére v EÚ po porážke Orbána, o svojom slovenskom kolegovi povedal: „Premiér Fico – aký je, taký je, ale v európskych otázkach sa snaží byť relatívne lojálny a myslím si, že môžem povedať, že mám na neho vplyv, pokiaľ ide o jeho správanie v Európe, a mám dôvody sa domnievať, že najmä po porážke Orbána nebude predstavovať zásadný problém.“

Aj vďaka tomu, že Tusk Ficovi nepripomenul jeho podiel na zmrazení V4, keď urážal premiérov ostatných členských krajín tvrdeniami, že sú podporovateľmi vojny, sa mohla spolupráca v tomto formáte obnoviť a slovenská vláda sa ujala ročného predsedníctva vo V4.

Tieto nádeje na vymanenie Slovenska z izolácie a jeho opätovné zapojenie do riešenia strategických otázok bezpečnosti Európy vyvrcholili 23. júla, keď sa objavila prekvapujúca informácia, že napriek Ficovým rečiam o „klube vojnových štváčov“ sa Slovensko........

© SME.sk