V Michalovciach drahšie ako v Paríži (píše Miroslav Beblavý)

Čo hovoria dvoajké ceny o rozvoji slovenských regiónov

Rád plávam. Za posledných dvanásť mesiacov som navštívil komunálne, teda mestské bazény po celej Európe. Okrem domovskej Bratislavy napríklad v Paríži, Berlíne, Žiline a Michalovciach.

Najdrahšie vstupné som nezaplatil pod Eiffelovou vežou ani v krásnom, rekonštruovanom bazéne v centre nemeckého hlavného mesta. Najvyššiu cenu, konkrétne šesť eur za jednu hodinu, mi vyúčtoval mestský sociálny podnik v metropole Zemplína.  

Na prvý pohľad to znie až neuveriteľne - najdrahší vstup som platil v jednom z najchudobnejších regiónov Európskej únie. Kto by tam chodil?

Má to, samozrejme, háčik. Majitelia rezidentskej karty s trvalým pobytom v meste platia o štvrtinu menej. Pri vyššej cene nejde ani tak o mňa, milovníka Zemplína a občasného návštevníka, ale rovnako znevýhodnení sú aj miestni, ľudia z okolitých dedín. 

Inde na východe, konkrétne v Kežmarku to nastavili ešte radikálnejšie. Pre "cudzích" dali vstupné na kúpalisko až na desať eur, kým miestni platia tri eurá. A nedávno zakázali do odvolania externistom vstup úplne. S odôvodnením, že kúpalisko je preplnené a cezpoľní robia bordel. 

Dostávajú transfery od bohatších

Či sú dvojaké ceny legálne, nechám na právnikov. Ukazujú však tienistú stránku dnešného nastavenia decentralizácie a otvárajú zaujímavú diskusiu do budúcnosti. 

Predpokladám, že argument úradníkov z michaloveckého či kežmarského mestského úradu by bol jednoduchý: na plaváreň či kúpalisko sa skladajú zo svojich daní obyvatelia mesta, tak je v poriadku, že platia menej, a ak je návštevníkov priveľa, majú prednosť.  

V skutočnosti to nie je pravda. Nechajme bokom, že daňovníci z celého Slovenska sa skladajú Michalovčanom na "štátne" kompetencie ako školstvo či stavebný úrad. To je úmyselné a úplne v poriadku. 

Sústreďme sa na samosprávne kompetencie mesta, kde by si mali domáci bašovať sami a kam patria šport a rekreácia, teda i plaváreň.

V tomto roku vyberú Michalovce od svojich obyvateľov 6,1 milióna eur z miestnych daní a poplatkov - za pozemky, nehnuteľnosti, odpad i za psa. To si naozaj zaplatia sami z vlastného vrecka.

Takmer trikrát vyššiu sumu, 16,3 milióna eur, im však pošle finančná správa z dane z príjmu fyzických osôb. Tu je skryté prekvapenie, ktoré okrem zopár odborníkov a všetkých starostov nikto neovláda. Táto suma, kľúčová pre financovanie aktivít samosprávy, sa neodvádza z daní zaplatených pracujúcimi v Michalovciach, ale skladajú sa na ňu zamestnanci z celého Slovenska.

Chudobnejšie mestá a dediny, najmä na juhu a východe Slovenska, dostávajú pomerne veľké transfery od bohatších. Takže napríklad Bratislavčania alebo Trnavčania sa skladajú na Michalovce. 

Zároveň obce dostávajú z tohto zdroja peniaze aj podľa veľkosti - napríklad mesto........

© SME.sk