Podvyživená republika

Spoločnosť naliehavo potrebuje, aby schopní ľudia vstupovali do verejnej služby.

Autorka je režisérka a scenáristka.Prezident Pellegrini si v správe o stave republiky povzdychol, že sme v dôsledku konsolidácie prišli o možnosť putovať do Šaštína v strede týždňa, a ten istý nádych mu stačil aj na banovanie, že si nepripomíname i deň, keď Štúr s Hurbanom a Hodžom ustanovili vo Viedni Slovenskú národnú radu.

Lež Štúr, Hurban a Hodža, či už vedno, alebo každý osve, vykonali, ustanovili, pomenovali, založili, definovali, podnietili, povedali a napísali toho za života toľko užitočného a významného, že ak by sme na každú jednotlivosť mali pamätať, a nebodaj ju i osláviť spôsobom ničnerobenia, nič by sme nerobili, ako je rok dlhý.  

Od úvah nad vývojom umelej inteligencie premostil prezident na energetiku, avšak prepásol šancu položiť bárs i len rečnícku otázku, ako sa preboha živého dostali do dozornej rady Energetiky Slovensko kozmetička a gazda. Bola by to otázka primeraná stavu republiky a výpovednejšia než sama správa o ňom. 

Kedy sa stalo, že sme od seba navzájom prestali vyžadovať potvrdenie o kvalifikácii strkať prsty do iných rán než tých na našom fyzickom tele?

Dôstojnosť každej profesie spočíva aj v tom, že uznávame jej hranice, ohraničiť remeslu kompetencie predsa nie je jeho ponížením. Ministerstvo hospodárstva však položilo latku na zem, aby ju uchádzači prekročili bez šance zavadiť o ňu. Zákonné minimum sa nevníma ako spodok, ale ako vrchol personálnej ambície. 

Človek bez odbornej autority je pravdaže oveľa skladnejší, darovaná funkcia mu nedopĺňa životopis, ona mu ho vytvára, a teda je na mieste dúfanie, že dotyčný bude vedieť, čo sa patrí.  

Obeťou takejto kádrovej podvýživy bolo naše územie naposledy........

© SME.sk