Vojna s Iránom zhoršila problém Severnej Kórey

Kim sa spolieha na jadrový arzenál

Suma, ktorú Pentagon predbežne stanovil ako priame náklady konfliktu s Iránom je 25 miliárd dolárov – odhad, ktorý analytici považujú za smiešne podhodnotený.

Skutočné náklady tejto americko-izraelskej vojny z vlastného rozhodnutia sú oveľa vyššie. Zahŕňajú nielen globálne hospodárske a humanitárne dôsledky, ale aj strategické náklady obetovaných príležitostí: teda problémov, ktoré sa medzitým neriešili, a ktoré možno už ani nebude možné riešiť. Jedným z príkladov je Severná Kórea.

Za desaťročia, keď americkí prezidenti nedbalo zaraďovali severokórejskú diktatúru spolu s blízkovýchodnými strašiakmi do neurčitých „osí zla“ a podobne, bola Severná Kórea zrejme najväčšou hrozbou pre Spojené štáty a ich zmluvných spojencov – Južnú Kóreu a Japonsko.

A zakaždým, keď USA nasadili svoju vojenskú silu proti iným cieľom – v Iraku, Afganistane a teraz v Iráne, sa Pchjongjang pod vedením generácií dynastie Kimovcov ešte viac utvrdzoval v presvedčení, že jedinou cestou, ako odradiť Ameriku od útoku, je vlastniť jadrové zbrane – nielen niekoľko kusov, ale dosť na prekonanie americkej protiraketovej obrany.

Dotiahnuť sa na veľmoci

V decembri 2002 som sledoval televíziu, kde spravodajský kanál rozdelil obrazovku na dve časti: hlavný obraz ukazoval americké prípravy na inváziu do Iraku, v menšom okne bežali zábery inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vyhosťovaných zo Severnej Kórey. Pchjongjang nasledujúci mesiac odstúpil od zmluvy o nešírení jadrových zbraní a o päť rokov neskôr otestoval svoju prvú jadrovú zbraň.

Dnes, po ďalších dvadsiatich rokoch neúspešných amerických pokusov o „denuklearizáciu“ Kórejského polostrova, disponuje Kim Čong Un desivým arzenálom. Odhaduje sa, že má približne 50 jadrových hlavíc a dosť obohateného uránu na výrobu ďalších päťdesiatich.

Severná Kórea navyše produkuje toľko štiepneho materiálu, že môže prakticky neobmedzene pridávať asi 20 hlavíc ročne. Zdá sa, že jej minimálnym cieľom je dosiahnuť paritu s jadrovými mocnosťami, ako sú Francúzsko či Spojené kráľovstvo, ktoré vlastnia viac než 200 hlavíc.

Kimove zbrane siahajú od pomerne malých taktických jadrových zbraní, porovnateľných napríklad s výbuchom v Hirošime, ktoré by mohol použiť proti Južnej Kórei, až po obrovské termonukleárne bomby schopné zničiť celé americké mestá.

Severná Kórea tiež vyvinula alebo testuje približne 20 nosičov vrátane medzikontinentálnych balistických rakiet schopných zasiahnuť USA a ponoriek, ktoré sa môžu pohybovať nepozorovane a odpáliť svoje smrtiace strely aj po preventívnom americkom útoku na severokórejské raketové základne.

Kim si zjavne uvedomuje, že Severná Kórea je vojensky príliš slabá na to, aby viedla konvenčnú vojnu proti USA a Južnej Kórei. Dospel preto k záveru, že práve dostatočný jadrový arzenál je tým,........

© SME.sk