menu_open Columnists
We use cookies to provide some features and experiences in QOSHE

More information  .  Close

Tak ako, open culture, alebo cancel culture? (píše Ivan Mikloš)

84 0
06.09.2026

Tak ako, open culture, alebo cancel culture? (píše Ivan Mikloš)

Cancel culture je darček pre Fica

Autor je bývalý minister financií a prezident MESA 10Pôvodne som chcel na tomto mieste po letnej prestávke písať o Vízii Slovensko 2040 a o tom, že najväčšou prekážkou naplnenia ambícií tejto vízie je práve premiér Robert Fico, ktorý si ju od Slovenskej akadémie vied objednal.

Ale zhoda okolností chcela, že článok píšem na konci týždňa, ktorému okrem prezentácie vízie dominoval vnútorný konflikt v antificovskej časti slovenskej populácie v súvislosti s výzvou iniciatívy Otvorená kultúra na zrušenie verejnej diskusie o knihe britského novinára a spisovateľa Douglasa Murrayho „O demokraciách a kultoch smrti“. Veľmi hlučná prestrelka slovenskej kultúrnej vojny.

A náhoda chcela, že som práve cez víkend čítal novú knihu Darona Acemoglua, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2024, s názvom „What Happened to Liberal Democracy?“ (Čo sa stalo s liberálnou demokraciou?).

Kríza liberálnej demokracie

Vyšla len pred necelým mesiacom a pri jej čítaní som si uvedomil, ako veľmi tieto vyššie uvedené veci, teda budúcnosť Slovenska, budúcnosť liberálnej demokracie a kultúrne vojny, súvisia.

Najskôr o knihe. Acemoglu v nej píše o kríze liberálnej demokracie najmä na základe dát a skúseností z USA, kde dlhodobo žije a pracuje ako profesor na MIT, pričom táto kríza je, samozrejme, celosvetová.Liberálnu demokraciu Acemoglu stále považuje aj na základe dlhoročných výskumov, za ktoré dostal Nobelovu cenu, za najlepší systém na zabezpečenie prosperity a vysokej kvality života. Ale na to, aby tento systém prežil, potrebuje reformy.

Za hlavné príčiny dnešnej krízy považuje dva hriechy – hriech opomenutia, alebo nekonania (sin of omission) a hriech chybného konania (sin of commission).

Opomenutie (omission) spočíva v tom, že (najmä) stredoľavé strany boli pasívne v čase globalizácie a technologických inovácií, ktoré začali komplikovať udržiavanie zdieľanej prosperity. Teda nechránili záujmy menej vzdelaných, starších, vidieckej populácie, manuálne pracujúcich (blue collars). Nestarali sa o to, ako zabezpečiť, aby benefity globalizácie a digitálnej revolúcie slúžili vo väčšej miere všetkým.

Pre tému tohto článku je však omnoho dôležitejšia druhá hlavná príčina dnešnej krízy liberálnej demokracie, ktorá podľa Acemoglua spočíva v tom, že vzdelané elity (najmä stredoľaví politici, ale aj novinári, učitelia, aktivisti,........

© SME.sk