Demokrati môžu získať Senát, ale nebude to jednoduché

V republikánskych štátoch čelia obrovským prekážkam.

Republikánska strana vstupovala do volebného cyklu pred kongresovými voľbami ako jasný favorit na udržanie väčšiny v Senáte. Ešte pred desiatimi týždňami, tesne pred vojnou s Iránom, to platilo tiež. Dnes už však nemožno vylúčiť, že kontrola nad hornou komorou Kongresu sa zmení.

Mohlo by sa zdať, že problémom je vojna. Nie je to však také jednoduché.

Voliči boli znechutení vysokými životnými nákladmi už rok po nástupe druhej administratívy Donalda Trumpa a nespokojnosť s jeho vedením rástla aj v ďalších oblastiach – najmä medzi nezávislými voličmi, ktorí bývajú v kongresových voľbách mimoriadne dôležití.

Demokrati boli pripravení zmazať tesnú republikánsku väčšinu v Snemovni reprezentantov ešte predtým, ako Spojené štáty 28. februára vstúpili do vojny proti Iránu.

Konflikt však ešte viac odhalil a prehĺbil dve Trumpove hlavné slabiny: zdanlivú neschopnosť skrotiť infláciu a zároveň očividný nedostatok sústredenia na tému, ktorá voličov zaujíma najviac.

Výsledok? Mapa senátnych kresiel, o ktoré sa bude bojovať tento november, dnes ponúka demokratom cestu k väčšine – aj keď na papieri stále zvýhodňuje republikánov. Demokrati si zároveň udržiavajú náskok aj v boji o Snemovňu reprezentantov, napriek viacerým bolestivým neúspechom pri prekresľovaní volebných obvodov vo Virgínii a inde.

„Budú to ekonomické voľby založené na tom, ako ľudia vnímajú životné náklady a ako efektívne ich administratíva rieši,“ povedal mi republikánsky prieskumník David Winston, ktorý zažil už nejeden volebný zvrat počas midterm volieb. „Voliči, najmä pri ekonomických témach, chcú počuť, že hovoríte o tom, čo oni považujú za najdôležitejšie.“

Trump a republikáni v Kongrese pre to podľa voličov nerobia ani zďaleka dosť. A to je pre stranu veľký problém.

Republikáni majú v Senáte väčšinu 53 ku 47 kreslám. Keďže majú aj rozhodujúci hlas viceprezidenta pri remíze, demokrati potrebujú získať štyri kreslá, aby si vzali späť väčšinu, o ktorú prišli len pred 18 mesiacmi.

Nemusí to znieť ako nedosiahnuteľný cieľ. Lenže každé dva roky sa volí len tretina zo sto senátnych kresiel a väčšina štátov, kde sa tentoraz bojuje, sú republikánske bašty alebo štáty, ktoré zvyčajne volia republikánskeho prezidentského kandidáta.

Podmienky potrebné na zmenu moci v Senáte však začínajú prevyšovať geografickú výhodu republikánov. Midterm voľby bývajú spravidla referendom o........

© SME.sk