Strach, ktorý sme vykopali pri Moháči

Stačí správne slovo a starý strach ožije

Autorka je režisérka a scenáristka

Osmanskí jazdci zosadli z koní, ale podľa rozkazu museli až do svitania držať uzdy v rukách, a sultán sám zostal sedieť na koni až do samej polnoci. Tú prvú noc po bitke strávila víťazná armáda ešte v pohotovosti.„Na druhý deň priviedli pred sultána 1 503 zajatcov rozličného stavu a hodnosti a pred jeho očami ich všetkých pobili,“ cituje kancelár Štefan Brodarič kráľovského komorníka Mikuláša Herczega v liste písanom v Bratislave.O tej istej udalosti sa zmieňuje aj Bostan Çelebi, kronikár opačnej strany, a volí, pochopiteľne, odlišné výrazy: „Na rozkaz padišáha boli vojnoví zajatci odvedení k vysokému divanu, kde bolo sťatých toľko zlých a nízkych mužov.“Správa o porážke nemala jedného autora, šíril ju kdekto. Zranení, sluhovia, poslovia, ktorí videli iba zlomok boja a zvyšok doplnili strachom. Zvesť o katastrofe dorazila do Budína na druhý deň večer, a kým sa neinformovaní mešťania iba prizerali, dvorania celú noc nakladali na lode truhlice.Evakuovali kráľovnú a s ňou celý úradnícky aparát, archívy, obeživo, celý systém štátnej správy v nejasnej predtuche, že Moháč nebude iba oponou spustenou za stredovekým Uhorskom, ale že spolu s armádou povalil Sulejman aj nosnú priečku Európy.Po masakri začali telá v augustovom teple páchnuť. Príšerný smrad z otvorených trupov, husté mračná múch kladúce vajíčka na slizké vnútornosti, prežraté tučné potkany a kadejaké vtáctvo na hŕbach tiel. Aby vôbec vedeli dýchať, začali pochovávať.V októbri poslala kráľovná Mária komorníka svojho nezvestného muža pohľadať telo. Czettrič najprv našiel v močiari konskú........

© SME.sk