Hviezdoslavov Kubín - literárny pohreb v priamom prenose (píše Veronika Šikulová)

Čo deti recitujú? Splašky z internetu!

Autorka je spisovateľkaBola som v porote na okresnom kole 72. ročníka celoštátnej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín. Je mi smutno a dlho som hľadala slová aj odvahu, aby som napísala o tom, o čom som už dlhší čas presvedčená - že vzťah Slovákov k literatúre je vážne naštrbený. Darmo budeme hovoriť o tom, ako v deťoch rozsievať lásku k nej, keď tí, čo by mali horieť a zapaľovať, sotva tlejú, a aj to tlenie je dnes považované v podstate za zázrak. 

Takže tragikomédia, ktorej hovoria Hviezdoslavov Kubín. Sedím v  porote okresného kola a po treťom príspevku sa mi dvíha žalúdok. Po štvrtom nadobúdam dojem, že panie učiteľky, čo knihu v ruke držali asi naposledy na vysokej škole – a aj to len skriptá o didaktike –, tam posielajú deti ako na porážku.

Chápem, že už nevedia, kto bol Ladislav Mňačko, aj že netušia, čo písal Pavol Vilikovský. Literatúra pre dospelých je pre mnohé len meno v krížovke. Keď už však načisto rezignovali na poriadnu beletriu pre dospelých, mohli by možno, aspoň kým deti ešte niečo učia, zdvihnúť zadky a zájsť do školskej alebo miestnej knižnice  a pozrieť sa, čo pre ne vychádza, lebo toho vychádza dosť.

Pravda je taká, že vychádzajú celé stohy kníh, no trištvrtiny z toho by som literatúrou nenazvala ani keby som bola opitá pod obraz boží, lebo novodobí kšeftári, čo si hovoria vydavatelia, česť výnimkám, by pre pár drobných vytlačili aj s prepáčením WC papier s návodom na dýchanie. Akoby si mysleli, že čitateľ a najmä dieťa je dáky primitív.

Deti recitujú splašky z internetu

Čo teda deti recitujú? Splašky z internetu! Nejaký anonymný diletant alebo Lesanka Šťastná tam zavesia tri strofy o tom, ako ich bolí srdiečko a ako rastie kvetinka… a ony nad tým híkajú. „Hurá, rastiem, idem k nebu, kde ma slnko ťahá, no odrazu nestačí mu ukrutná námaha." Gramatické rýmy – „láska-páska“, „robili spievali“ - lacný sentiment, pátos hrubý ako decht a nulová myšlienka. Vyjde na pódium dievčatko s bielym golierikom, zaodŕha a začne: Dni radostné my máme/ Máločo sa hneváme.

Rým „máme – hneváme“. Vrchol invencie pani učiteľky, čo to vyhrabala niekde medzi receptmi na bábovku a návodom na háčkovanie. Čistá nuda, mechanické memorovanie do prázdnoty. Veď toto je literatúra pre ľudí, čo sa boja ticha aj naozajstnej literatúry.

Nikde nič, ani umenie, ani život, ani pot, ani vtip, len hnusný lepkavý sirup na zalepenie mozgu. Človek má pocit, že básničky napísal niekto, kto len potrebuje nabiť telefón.

Korunu tomuto pedagogickému peklu nasadili tie, čo nechali úbohých štvrtákov recitovať samotného Hviezdoslava, ktorému určite nerozumeli ani ony samy, ale trápili žiakov archaickými krkolomnosťami a tvárili pri tom vznešene.

Korzet aspoň drží tvar

Niektoré stavili na osvedčený recept - Jána Smreka, Milana Rúfusa, Máriu Rázusovú Martákovú, Miroslava Válka. Je to poézia, je to remeselne čisté, má to hlavu a pätu, aj keď je to možno "vykopávka", ktorá so svetom našich detí nemá veľa spoločné. Trochu ako keby ste si obliekli korzet, ale dobre, aspoň to drží tvar.  

Napríklad Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov od Miroslava Válka, ktorý vedel, že dieťa nie je idiot, ale bytosť s fantáziou, keď napísal, že „vlaky sú ako veľké čierne husi“, cítili ste kov, dym aj úzkosť z diaľok. A hlavne každé slovo malo svoju váhu a miesto ako tehla v katedrále. Válkova metafora dieťaťu otvárala hlavu, nútila ho vidieť svet v súvislostiach. 

Alebo Ľubomír Feldek. Slovenská literatúra má v Feldekovi to, čo dieťa v dobrej hračke – niečo, čo sa nepokazí ani po tisícom použití, lebo v tom nie je žiadna falošná výchova, len radosť. V každej vete dokazuje, že slovenčina je stavebnica, z ktorej sa dá postaviť aj lietajúci zámok. Je to autor, ktorý deťom neklame, že svet je čierno-biely, ale učí ich, že s fantáziou sa dá prežiť aj vtedy, keď sa dospelí pretvarujú. 

V Hre pre tvoje modré oči Feldek neponúka lacné digitálne efekty, ale premieňa obyčajnú školskú pomôcku na magický nástroj:

„Vzal kriedu do ruky a vraví: 'Hľa!'A už je na tabuli tabuľa.A na tabuli dom a v dome dverea v dverách kľúč, čo všetko odomkne ti...“

Zatiaľ čo internetové videá deti pasívne zahlcujú hotovými obrazmi, Feldek ho núti „vidieť“ dom v jednej bielej čiare a používa stupňovanie a rytmus, ktorý sa prirodzene vryje do pamäti bez toho, aby obťažoval agresívnym zvukom.

Súčasná literatúra je pre tety učiteľky džungľa. Radšej decku strčia do ruky archívnu selanku o oráčoch, než aby riskovali metaforu od niekoho, kto ešte žije. Ich predstava o „modernosti“ sa končí pri Rúfusovi. Skutočná poézia, tá, čo smrdí človečinou, mestom, vtipom sa na pódiá dostane zriedka. To by museli čítať! Máme hory kníh, čo majú kosti aj mäso, ale dámy z kabinetov, zdá sa, radšej čakajú, kým im niečo padne do lona z facebooku.

Možno som stará, možno som unavená z večného predstierania, že kultúra je čosi viac ako zle natretá fasáda na padajúcom dome. Sedela som tam a pozerala sa na nešťastné deti. Hviezdoslav sa v hrobe neobracal, možno rotoval ako turbína, tie básne z internetu neboli súťaž v prednese, ale prehliadka mentálnej chudoby, výživová hodnota asi ako polystyrén. Ale čo ja o tom viem!

A pritom ani do knižnice nemusia chodiť! Veď teraz majú Kuba. Portál! Pre niektorých ďalšia možnosť ako pracovať s malými čitateľmi aj nečitateľmi, pre iných ďalšia výhovorka, ako neotvoriť skutočnú knihu. Literatúra v prášku. Zaleješ horúcou vodou a máš hotovú recitáciu.

Chcete niečo súčasné?

Kubo je niečo ako digitálna špajza s poriadnymi "klobásami" alebo klobášňami ako vravieval môj tatko. Sú tam najlepšie knižky, ktoré pre decká za posledné roky vyšli. Je to tam všetko pokope, od poctivej prózy až po poéziu, čo má rytmus aj gule.

Keby učiteľky mali v sebe aspoň kúsok čitateľskej cti, tak tam chodia ako do bane na zlato. Skutočná živá literatúra! Prečo si teda tety vyberajú najlacnejšie párky v akcii? Kubo je dobrá vec, len keby k nemu tie panie učiteľky dostali aj návod na vkus.

Majú tam predsa Erika Jakuba Grocha - Píšťalkár - a to nie je žiadna píšťalka zo slovenského jarmoku, ale text, z ktorého mrazí. Ticho, samota, poézia - keď z tejto knižky vaše dieťa poriadne niečo prednesie, panie učiteľky si budú myslieť, že sa im v sále zjavil duch literárneho svedomia. 

Chcete niečo súčasné? Marek Vadas - Útek - tu máte Afriku, prach a strach. Žiadne slovenské vŕšky a ovečky, svet, v ktorom vaše aj naše deti žijú, hoci si pred ním panie učiteľky zakrývajú oči. Vadas píše tak, že vám jeho vety zostanú v krku ako kôstka z ryby.

Alebo Braňo Jobus - Láskavé rozprávky - to je ono! Jobus je punker slovenskej detskej literatúry. Jeho nápady sú také uletené, že konzervatívne učiteľky musia lapať po dychu. Je to vtipné, je to drzé a je to slovenské bez toho, aby to smrdelo naftalínom.

Keby som dieťa mala viesť ja, asi by som ho poslala súťažiť s Jobusom. Nie preto, že je to „rozprávka“, ale preto, že to je surrealizmus pre deti. 

„Radosť bola taká veľká, že sa nezmestila do izby. Vyliezla von oknom, prebehla po rýne a začala skákať po hlavách susedov. Susedia sa hnevali, ale Radosť im len vyplazila jazyk a urobila salto vzad priamo do kvetináča s muškátmi.“

Nie si na svätom prijímaní

Zabudni na sladký hlások, ktorý od teba chcú v škole. Žiadne recitovanie, ako keby si bol na svätom prijímaní. Hovor to civilne. Ako keby si hovoril, že ti niekto ukradol bicykel. Každá pauza musí byť ako facka! Keď povieš, že Radosť vyliezla von oknom, zastav sa. Pozri sa porote priamo do očí. Dlho. Nech si myslí, že si zabudol text. A keď už bude chcieť začať listovať v tých papieroch na stole, tak jej to tam vysyp o tých susedoch. Nech sa zľakne tvojej energie.

Pri vyplazenom jazyku to neurob len tak akože. Naozaj ho vyplaz. Nie ako malé decko, ale ako niekto, kto pohŕda školskou súťažou. Nech panie učiteľky cítia, že detská radosť je nebezpečná, že to nie je len dáky vyžehlený optimizmus z nástenky. A keď dopovieš o muškátoch, tak stoj. Žiadne úklony, žiadne ďakujem za pozornosť. Len sa pozeraj, kým všetkým nedôjde, že toto nebola básnička o slniečku, ale správa o tom, že život sa nedá upratať do kategórií. 

Celá táto kríza je hlbšia. Toto nie je text len o jednom Kubíne alebo o jednej učiteľke, ktorá nevie nevie, kto je súčasný slovenský autor. Kríza je hlboká ako hrob, do ktorého literatúru pomaly ukladáme. Kultúra na školách skapína ako pes uviazaný pri prázdnej búde.

Škola sa stala miestom, kde sa umenie sterilizuje, balí do igelitu a podáva ako vlažná polievka. Učiteľky, čo nečítajú, učia deti, čo nechcú čítať, o autoroch, ktorých nikto nepozná, alebo o internetových splaškoch. Začarovaný kruh diletantstva. Ako z toho von? Vyhoďte metodické príručky o tom ako naučiť deti čítať a začnite konečne čítať! 

Máme plné knižnice, máme portály ako Kubo nabité kvalitou a v triedach vládne duchovná prázdnota. Deti mechanicky odriekajú texty, ktorým nerozumejú, vybrané ľuďmi, ktorí rezignovali na vkus. Literatúra (a bojím sa, že nielen literatúra!) na školách už nie je o hľadaní pravdy, ale o tom, aby bol pokoj. Aby sa to rýmovalo a aby sme mali odfajknutú ďalšiu akciu v pláne práce.

Prestaňte sa báť, že text nebude „vhodný“

Učiteľky, choďte do knižníc, otvorte toho Kuba a nehľadajte tam „básničky“, ale príbehy, ktoré s vami pohnú. Ak vás text nerozosmeje, nerozplače alebo nenaštve, tak ho decku ani nedávajte do ruky. Deti vycítia faloš na sto honov. Prestaňte sa báť, že text nebude „vhodný“, alebo že sa nebude rýmovať. Rým je smrť, ak v ňom nie je život. 

Radšej nech dieťa na pódiu zakričí jednu vetu, ktorá má váhu, než aby päť minút mlelo internetové pomyje. Jediný liek na skapínajúcu kultúru je vkus a odvaha. Odvaha vykašľať sa na to, čo niekto povie a postaviť sa za poriadnu knihu. Inak tu o desať rokov nebudeme mať čitateľov, ale hlúpe stroje na opakovanie prázdnych fráz. 

Dajte deťom slobodu vybrať si. Ukážte im, že literatúra nie je len Hviezdoslavova socha, na ktorú padá prach, ale že je to niečo, čo sa deje teraz. Že knižky od Grocha, Vadasa, Jobusa či Kompaníkovej sú o nich, o ich strachu, o ich radosti a o ich šialenom svete. A nezabudnite na Heviera, bdie, kým vy spíte, a sype svoje hravé verše ako krmivo vtákom, čo majú hlad po slove – a robí za vás kus roboty, tak tie jeho básne konečne poriadne čítajte, lebo majú v sebe vzácny rytmus, ktorý decká vráti späť k životu.

Ono je to s tými deťmi a básničkami trochu ako so snehom. Ten tiež nepotrebuje metodickú príručku na to, aby bol biely. Možno sa naše učiteľky, tie dobré duše v pletených vestách, snehu boja. Boja sa, že sa deti pošmyknú na naozajstných slovách, a tak im pod nohy sypú internetový piesok. A pritom vonku, v knižkách a digitálnom domčeku Kubo, na ne čakajú ozajstné zázraky. Čaká tam radosť, ktorá má špinavé kolená, a smútok, ktorý vonia ako sneh.

Knižka nie je len učebnica, je vreckové zrkadlo, v ktorom dieťa, ak sa mu pošťastí, zbadá kúsok vlastnej duše. Ak mu tam budeme strkať balast, zrkadlo zostane matné. Skúste im podať ruku a odviesť ich tam, kde slová ešte niečo znamenajú.

Stačí jedna dobrá veta, jeden obraz, ktorý si dieťa schová pod vankúš. Možno vtedy náš Hviezdoslavov Kubín prestane byť "karom" a stane sa opäť miestom, kde slová vedia lietať. Stačí trocha odvahy a aspoň jednu poriadnu knižku pred spaním. Nielen deťom - nám dospelým.

Najčítanejšie na Komentáre

Maďarské voľby za čiarami 4 691

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi 3 263

Cynická obluda: Keby sa mal Andrejovi splniť sen 2 961

Karikatúra dňa: Jeden Oscar za druhým 1 988

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 1 785

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 1 238

Cynická obluda: Keby chceli... ale nechcú 732

Pozrite sa do Maďarska. To isté nás čaká na Slovensku (píše Samo Marec) 724

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 11 606

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 9 748

Cynická obluda: Keby chceli... ale nechcú 7 126

Maďarské voľby za čiarami 6 883

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi 4 618

Cynická obluda: Ten, ktorý nedával pozor na náboženstve 4 009

Karikatúra dňa: Jeden Oscar za druhým 3 704

Zákon proti mimovládkam ťahá Česko za Ural 3 327

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 14 376

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 9 748

Nemci nie sú leniví. Existuje dôvod, prečo pracujú menej 8 685

Cynická obluda: Keby chceli... ale nechcú 8 652

Maďarské voľby za čiarami 6 883

Cynická obluda: Ten, ktorý nedával pozor na náboženstve 6 295

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi 4 618

Cynická obluda: Tri strašné naivky 4 423

Čo keď má Fico pravdu? (píše Miroslav Beblavý) 44 471

Cynická obluda: Zasľúbená krajina profesionálnych potomkov 27 123

Tak na tomto sa Bombic so Smerom nedohodol 19 971

Ako Fico odpísal Orbána 18 455

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 14 376

Cynická obluda: Ten, ktorý nedával pozor na náboženstve 13 994

Potrebuje Flašíkovej STVR ešte vôbec novinárov? 13 300

Gitke z MDŽ (píše Michal Havran) 13 146

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Začína sa nenápadne: Toto ochorenie trápi milióny Slovákov

Do krajiny ho priniesli maďarské kmene pred viac než tisíc rokmi

Kvalita leadershipu priamo ovplyvňuje kvalitu spoločnosti

17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

8 tipov na darčeky k MDŽ, ktoré vyčaria na tvári úsmev

7 trikov, ako nakupovať online výhodnejšie

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande

Kedy dáva zmysel pasívne investovanie a kedy aktívne riadenie?

Tatra Leasing rozširuje svoju ponuku o operatívny leasing

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Kvalita leadershipu priamo ovplyvňuje kvalitu spoločnosti

Strategický recept na elektrifikáciu 44 000 vozidiel

Každý piaty tínedžer na Slovensku trpí obezitou

Hlavné správy zo SME.sk

Na čerpanie peňazí z plánu obnovy im zostávajú tri mesiace. Ako sú na tom rozostavané nemocnice?

Momentálne je vo výstavbe alebo v rekonštrukcii 13 nemocníc.

Koalícia chce vlastný návrh k oznamovateľom korupcie pochovať cez nedovolený prílepok

Parlament pokračuje v januárovej prerušenej schôdzi parlamentu.

Žilinka pokračuje v zásahoch. Prípad Kajúcnik presunul pod inú krajskú prokuratúru

Zároveň nariadil preveriť postup doposiaľ konajúceho prokurátora.

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi

Fico je kazisvet, ale zatiaľ nie úplný fanatik.

SME minúta: Nočné útoky na Irán neprežil šéf bezpečnostnej rady Larídžání, tvrdí izraelský minister

Útoky a dianie na Blízkom východe sledujeme online.

Last Minute Dovolenka

© SME.sk