Z tatranského tigra sa stala čivava

Prečo Slovensku nepomôžu malé zmeny.

Autor je analytikom INESSNa Slovensku v posledných rokoch prebieha diskusia o tom, že sme sa „zasekli v pasci stredných príjmov“, lebo sa „vyčerpal náš model rastu“, a že sa potrebujeme posunúť „od montovne k mozgovni“.

Táto debata je dôležitá. Problém je, že jej jazyk nás zvádza k príliš mechanickému pohľadu na prosperitu. 

Každý ekonóm potvrdí, že prosperita krajiny závisí od investícií. A špeciálne od investícií do inovácií. Zároveň vieme, že Slovensko má dlhodobo podpriemerný podiel výdavkov na výskum a vývoj - aj oproti priemeru Európskej únie, aj v rámci V4. Z týchto dvoch faktov sa často vyvodí jednoduchý záver: štát musí zvýšiť výdavky na výskum a vývoj. 

Lenže takáto logika môže ľahko skončiť budovaním kargo kultu. Ide o jav, keď ľudia napodobňujú vonkajšie znaky úspechu bez toho, aby rozumeli princípom, ktoré ho vytvárajú. Názov pochádza z tichomorských ostrovov, kde miestni obyvatelia po druhej svetovej vojne stavali z bambusu riadiace veže či napodobeniny vojenského vybavenia v nádeji, že sa vrátia armádne lietadlá plné zásob. 

Ekonomická verzia kargo kultu vyzerá podobne. V bohatých krajinách vidíme vysoké výdavky na výskum a vývoj a dospejeme k záveru, že stačí zvýšiť verejné peniaze na vedu. Ľahko sa však potom môže stať, že štátom financované investície do výskumu a vývoja budú len drevenými atrapami.

Peniaze skončia v malých schránkových firmách s neznámymi konečnými užívateľmi výhod alebo vo veľkých etablovaných podnikoch, ktoré ich využijú na........

© SME.sk