Návrat pred 28. február

Bez použitia sily Západ nič nezmôže

komentátor denníka SME

Motyka vystrelila. Asi sedemnásty štek Donalda Trumpa o blížiacej sa „skvelej“ dohode s Iránom má súvislosť s realitou. Povinná je však opatrnosť, Trump je Trump.

Zvesť o podpise dohody vo Švajčiarsku však potvrdzujú všetky zdroje, takže cena ropy (opäť raz) padá a trhové sentimenty stúpajú. Zvedavosť autora, dokedy trendy vydržia, je však nemenná.

Na prípadnú otázku, prečo nie Pakistan, ale Švajčiarsko, keď sledujeme životný úspech diplomacie Islamabádu, rukolapná špekulácia pripomína toto: Trump, ktorý bude v Európe na summite G7, chce podpísať memorandum osobne. Ešte aj keď – a to je protokolárny takmer nonsens – na iránskej strane nebude mať funkčne rovnocenného partnera. Vraj aby ešte zvýšil globálny výtlak dokumentu.

(Autorovi) sympatickejšia špekulácia znie, že Trump chce jednoducho vystupovať. Potľapkávať Peržanov po pleciach a kdekade, potriasať im rukami pred kamerami až do grimás od bolesti. To je Trump ako vyšitý.

Je iste pravda, že Irán prišiel o loďstvo, letectvo i náboženské (islamistické) a vojenské „elity“, ktorých prvé dve poschodia dekapitovali USA a Izraelci. Memorandum však znamená návrat do geopolitickej skutočnosti pred 28. februárom, čo je nepochybná porážka amerického prezidenta.

V „situation room“ zrejme celkom zle vyhodnotili, že „casus belli“ – zničenie jadrového programu, eventuálne balistických rakiet Iránu – je fakticky nedosiahnuteľný, keďže proti ultimátnemu riešeniu použitím hrubej sily sa „ako jeden muž“ postavila vnútro- i zahraničnopolitická realita. Spomínate, čo za celosvetové pobúrenie vyvolalo vyhlásenie Trumpa o (potenciálnom) bombardovaní elektrární a mostov? V komunikačnej vojne, ktorú USA prehrali na hlavu, bolo nemožné prekonať taký masívny odpor. S ohľadom na midterms voľby mohlo byť porušenie........

© SME.sk