Budovanie "pevnosti Európa"

Myšlienky extrémistov sú zrazu regulárnou európskou politikou

komentátor denníka SME

V piatok vstúpil do účinnosti migračný pakt EÚ. V tichosti, čo je čudné, keďže ide o zlom v nazeraní a prístupe Európy k migrácii. Srdce a kríž dostala „willkommen“ migračná politika, ktorá vládla od krízy v roku 2015.

Svedectvom zlomu je podoba paktu po takmer dekáde rokovacích maratónov. Je to kumulácia rôznych reštrikcií a regulácií, ktoré pod tlakmi populistickej „pravice“ ad hoc schvaľovali Nemecko, Francúzsko, Škandinávia, Poľsko, Pobaltie a, samozrejme, V4. Dá sa povedať, že akcent na návratovej politike a ochrane vonkajších hraníc, detenčné centrá pred bránami Únie i „outsourcing“ administrácie dávajú za pravdu populistom, že liberáli a tradičné strany im „vykradli“ programy.

Zvlášť to zriaďovanie záchytných staníc mimo Únie, kde by uchádzači o legálny pobyt vyčkávali na zadministrovanie svojich žiadostí, znie ako silný „challenge“ právnemu štátu. Takže právnici, najmä zľava, už sľubujú „stretneme sa v Štrasburgu (Luxemburgu)“. Tomu pritakáva aj experiment vlády Theresy Mayovej, ktorej dohodu s Rwandou vykoľajili britské súdy. A podobne sa „darí“ aj taliansko-albánskemu paktu na talianskych súdoch.

Napriek tomu, vnucujúca sa námietka, že tance na hrane ústavnosti môžu vypáliť ako slepá ulica, sa triešti na tom, že správne riešenia sa objavia, ak existuje politická vôľa.

Isteže, v realizačnej fáze sa môžu ukázať ďalšie diery. Zárukou, že nebudú nové „no go zóny“, mešity a všetko ďalšie, čím sa straší, je trend neliberálneho politického nastavenia. Či už náreky, či samochvály populistov, že tradičné strany im „vykradli“ programy, sedia do tej miery, že budovatelia nového migračného režimu by dnešné vlastné pravidlá pred desiatimi rokmi vyhlásili za extrémizmus. Kto sa dnes odváži spochybniť napríklad Orbánov plot? Péter Magyar na každej štácii........

© SME.sk