Poklonkovanie ako bezpečnostná stratégia

Novodobí imperátori nebudú uspokojení poklonami.

Autor je publicista.Nebolo to tak dávno, čo sme riešili, či si Zelenskyj mal na stretnutie s Trumpom zobrať oblek. Vývoj udalostí (nielen na Ukrajine) ukázal, že zaoberať sa oblekmi, gestami, tým, kto sa na koho usmeje, a kto sa pred kým pokloní, je určite mediálne zaujímavé. Ale geopolitika na pozadí sa tvorí z inej matérie.

USA síce dramaticky obmedzili vojenskú pomoc Kyjevu, ale Ukrajina napriek tomu drží front. Výpadok čiastočne kompenzuje Európa, Kyjev medzitým rozvinul vlastnú zbrojnú výrobu a priniesol vojnu hlboko na ruské územie.

Ak má dnes Ukrajina v rukách karty, nie je to preto, že by jej predstavitelia dokázali uspokojiť narcistické potreby amerického prezidenta, ale preto, že celá spoločnosť preukazuje obdivuhodnú odolnosť a že sa stále môže oprieť o európskych spojencov. 

V tom istom okamihu sa nám Robert Fico a jeho vládna garnitúra snaží predávať príbeh o tom, že zárukou mieru má byť poklonkovanie sa na všetky strany.

Fico raz cestuje k Trumpovi do Mar-a-Laga, raz do Pekingu (kde sa ako jediný líder z Európskej únie ocitne v zadnom rade v spoločnosti iránskeho prezidenta, bieloruského diktátora a šéfa mjanmarskej junty) alebo sa stretáva s Putinom v Moskve.

No Ficove podania rúk, ktoré sa doma snaží predávať ako úspech, sú zabudnuté hneď na druhý deň. Novodobí imperátori nebudú uspokojení poklonami – pokiaľ za nimi nepríde vzdanie sa suverenity a podriadenosť.   

Odomknite článok za........

© SME.sk