Prečo nemôžeme veriť sľubom Západu

Toľko diskutované bezpečnostné záruky sú len zbierkou zámerov, scenárov a sľubov.

Autor je politickým expertom v novozaloženom Európskom politickom inštitúte v Kyjeve (EPIK), docentom politológie na Kyjevsko-mohylianskej akadémii (NaUKMA) a analytikom v Štokholmskom centre pre štúdium východnej Európy (SCEEUS) pri Švédskom inštitúte medzinárodných vzťahov (UI)

Začiatkom roka 2025 začali Francúzsko a Veľká Británia v rámci takzvanej koalície ochotných diskusiu o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Pre Európu to bol spôsob, ako ukázať Donaldovi Trumpovi, že Európania myslia väčšie „vlastné nasadenie“ vážne. A bola to tiež šanca stať sa súčasťou rokovaní. Kľúčovou otázkou diskusie bolo, ako budúce prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou nastaviť tak, aby v nasledujúcich rokoch odradilo Rusko od ďalšieho útoku.

Ako môžeme v budúcnosti predísť chybám minulosti?

V mnohých ohľadoch bola táto diskusia užitočným cvičením. Podrobne totiž vymedzila niektoré predpoklady pre stabilný mier. Medzinárodné rozhovory o bezpečnostných zárukách viedli civilných a vojenských predstaviteľov v západných hlavných mestách po prvýkrát k tomu, aby si predstavili a vážne naplánovali budúcu angažovanosť svojich krajín na Ukrajine, v jej okolí a v jej rámci. Zároveň však tieto diskusie trpeli, a naďalej trpia, štyrmi nedostatkami.

Po prvé, diskusie a rokovania o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu len málo prispeli – aspoň doteraz – k ukončeniu vojny. Rôzne konkrétne návrhy týkajúce sa budúcej bezpečnosti Ukrajiny, ako napríklad plán použitia „zabezpečovacích síl“ alebo integrácia systémov protivzdušnej obrany východného krídla NATO do systémov Ukrajiny, vyvolali v Kyjeve pozitívne reakcie. Dosahy na Moskvu, ktoré malo načrtnutie západných plánov na pomoc Ukrajine pri jej budúcej obrane, či už prostredníctvom priameho vojenského zapojenia, alebo vojensko-priemyselnej spolupráce, však boli a naďalej sú negatívne.

Hľadanie stabilného prímeria paradoxne oddialilo koniec bojov. Ďalekosiahle návrhy krajín ako Veľká Británia a Francúzsko, týkajúce sa najmä rozmiestnenia vojsk koalície ochotných na západnej Ukrajine, zvýšili obavy Kremľa ohľadom vývoja po vojne. To ešte viac utlmilo už aj tak nízku ochotu Ruska hľadať kompromis a robiť ústupky.

Takéto vyhlásenia znížili možnú snahu Kremľa ukončiť boje skôr, ako získa jasnú prevahu na bojisku a posilnili jeho túžbu po „víťaznom mieri“ (Siegfrieden) skôr než po „mierovom urovnaní“ (Verständigungsfrieden).

Rusko skutočne kategoricky odmietlo myšlienku prítomnosti zahraničných vojsk na Ukrajine. Ako v marci 2025 uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov: „Prítomnosť vojsk štátov NATO pod akoukoľvek vlajkou na ukrajinskom území predstavuje rovnakú hrozbu ako vstup Ukrajiny do NATO. Neprijímame to za žiadnych okolností.“

Po druhé, rôzne plány na zaistenie budúcej bezpečnosti Ukrajiny obsahujú len málo podstatného, čo by malo bezprostredný praktický význam. Toľko diskutované bezpečnostné záruky sú namiesto toho len zbierkou zámerov, scenárov a sľubov, ktoré by v prípade ich naplnenia čiastočne posilnili bezpečnosť Ukrajiny prostredníctvom symbolickej prítomnosti vojsk, vzdušného dohľadu a podobne.

Západné plány nepredpokladajú zásadné zlepšenie ani v medzinárodnom zakotvení, ani vo vojenskej obhájiteľnosti Ukrajiny. Namiesto toho sa oficiálne rokovania sústreďujú na nastavenie, podmienky, formuláciu a ratifikáciu určitých budúcich multilaterálnych reakčných mechanizmov pre prípad, že by Moskva eskalovala situáciu.

Myšlienka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu – sama osebe ušľachtilá – iba navrhuje, aby Kyjev dôveroval určitému algoritmu budúcich západných akcií obmedzeného rozsahu. Rovnako optimisticky predpokladá, že Moskva uverí v uskutočniteľnosť a dôslednosť navrhovaného reaktívneho algoritmu.

Doteraz plánované bezpečnostné záruky však nepredpokladajú žiadnu organizačnú štruktúru, ako je NATO, ktorá by ich podporila. Nezahŕňajú ani vojensky významnú prítomnosť západných vojsk pozdĺž budúcej rusko-ukrajinskej kontaktnej línie. Pri absencii seriózneho inštitucionálneho a dostatočného materiálneho zázemia nemôže ani Kyjev, ani Moskva brať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu vážne.

Ukrajina však môže byť nútená riadiť sa „princípom nádeje“ a prijať bezpečnostné záruky, ktoré môže získať, skôr než tie, ktoré potrebuje. V takom prípade by sa však akékoľvek budúce prímerie mohlo ukázať ako obyčajné medziobdobie, kým sa obnovia rozsiahle boje. Navyše by to znamenalo pauzu v prospech Ruska, Moskve by to umožnilo vybrať si vhodný okamih na opätovnú eskaláciu, napríklad počas súbežnej vojenskej eskalácie v Juhočínskom mori alebo inde.

V istom zmysle by bol takýto scenár opakovaním skúseností Ukrajiny od roku 2014 s dnes už notoricky známym Memorandom o bezpečnostných zárukách z roku 1994. Kyjev podpísal Budapeštianske memorandum, hoci v roku 1993 existovala ukrajinská žiadosť a návrh na plnohodnotnú zmluvu medzi Ukrajinou a P5, ktorá by zaväzovala každého stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN prijať „nevyhnutné opatrenia“, ak by akýkoľvek štát disponujúci jadrovými zbraňami „vyhrážal sa alebo použil silu či jej hrozbu v akejkoľvek forme proti územnej celistvosti a politickej nezávislosti Ukrajiny“.

Po tretie, súčasná debata zostáva teoretická, keďže nedokáže predpovedať konkrétnu situáciu, v ktorej bude mať Západ poskytnúť bezpečnostné záruky Ukrajine. Presný spôsob a podmienky, za akých sa skončia intenzívne boje, určia povahu a udržateľnosť budúceho prímeria. Pozícia na bojisku a socioekonomická situácia oboch štátov vo chvíli, keď stíchnu zbrane, zásadne určia stabilitu a dĺžku prímeria.

Istú úlohu zohráva aj obsah a formulácia budúcich bezpečnostných záruk. Akékoľvek budúce záruky sa budú musieť prispôsobiť nielen prostrediu, v ktorom ich poskytujú. Ich význam pre západných poskytovateľov, ukrajinského príjemcu a potenciálnych ruských spúšťačov bude závisieť skôr od vývoja v reálnom svete než od sľubov na papieri.

Čím výhodnejšia bude vojenská, ekonomická a medzinárodná situácia Ukrajiny vo chvíli, keď sa začne prímerie, tým menej pravdepodobná bude potreba presadzovať západné záruky pre ukrajinskú bezpečnosť. Naopak, čím ťažšia bude celková situácia Ukrajiny v okamihu ukončenia bojov, tým pravdepodobnejšia bude opätovná eskalácia a tým vierohodnejšia môže byť ukrajinská žiadosť o uplatnenie bezpečnostných záruk.

V neposlednom rade sa západná verejná diskusia o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v uplynulom roku vyznačovala nejednotnosťou, rozpormi a odvolávkami. Presná úloha Spojených štátov ako poskytovateľa nejasne definovanej „záchrannej siete“ pre tieto záruky je stále nejasná. Rozsah, umiestnenie, typ a dokonca aj samotná možnosť existencie západnej „zabezpečovacej sily“ na Ukrajine zostávajú predmetom kontroverzií.

Novú neistotu do európskych plánov na prímerie na Ukrajine vniesla v poslednom čase Trumpova administratíva keď oznámila zámer pripojiť si dánske Grónsko a začala s Moskvou rokovať o budúcej ekonomickej spolupráci. Vzhľadom na ochotu Spojených štátov postaviť sa proti blízkemu spojencovi a spolupracovať s tradičným nepriateľom začali európski lídri vrátane tých na Ukrajine pochybovať o amerických uisteniach, že pomôžu napĺňať budúce bezpečnostné záruky.

Na záver možno povedať, že západná debata o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorá sa začala v roku 2025, je krokom správnym smerom, ale je predčasná a mohla by dokonca fungovať ako forma úniku od reality.

Diskusia o druhom kroku – zabezpečení prímeria, bez jasného plánu, ako dosiahnuť prvý – dosiahnutie tohto prímeria –, by mohla od problému skôr odvádzať pozornosť, ako ho pomôcť riešiť. To platí najmä preto, že úspech druhého kroku – odstrašujúci účinok bezpečnostných záruk na Rusko – bude zásadne ovplyvnený povahou prvého kroku – spôsobom a podmienkami, za akých sa skončia boje na Ukrajine.

Ani ukončenie vojny, ani stabilitu budúceho prímeria, primárne neurčí to, ako sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu formulované na papieri. Namiesto verbálneho záväzku západných krajín je dnes rozhodujúca, a aj zajtra kľúčová, materiálna situácia na mieste – v ekonomickej oblasti i na bojisku.

Druh materiálnej a finančnej pomoci, ktorú Kyjev potrebuje na prijateľné ukončenie bojov, bude v mnohom podobný druhu podpory, ktorú bude Ukrajina potrebovať, aby sa ochránila pred novým útokom, hneď ako bude dohodnuté prímerie.

Donald Trump Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.

Čo dosiahol Trump v Iráne? Oznámil, že sa bude zarábať veľa peňazí

Čo dnes stojí v ceste Putinovi, aby sa nevyhrážal Ukrajine vymazaním zo svetovej mapy.

Zánik civilizácie sa odkladá. Ako víťaz sa cítia USA aj Irán

USA a Irán súhlasili s dvojtýždňovým prímerím.

Dobré ráno: NATO je v kóme, Európa začína zbrojiť

Dokázala by sa Európa sama ubrániť?

Najčítanejšie na Komentáre

Čo dosiahol Trump v Iráne? Oznámil, že sa bude zarábať veľa peňazí 6 679

Cynická obluda: Šutaj Eštok nás pripravuje 4 172

Kto je Péter Magyar? A prečo nemusí byť maďarský Matovič 2 084

Vysvetľujeme tak, aby aj Juraj Blanár rozumel (píše Samo Marec) 847

Cynická obluda: Zelenskyj na roztrhanie 737

Cynická obluda: Radosť byť ženou na Slovensku 653

Karikatúra dňa: Našepkávači 568

Prečo nemôžeme veriť sľubom Západu 483

Vysvetľujeme tak, aby aj Juraj Blanár rozumel (píše Samo Marec) 17 960

Kto je Péter Magyar? A prečo nemusí byť maďarský Matovič 9 793

Čo dosiahol Trump v Iráne? Oznámil, že sa bude zarábať veľa peňazí 6 679

Opäť len ďalší „deadline“ od Trumpa 6 607

Ako znie „bruselobijec“ Orbán, keď sa podkladá Putinovi 6 523

Cynická obluda: Zelenskyj na roztrhanie 6 036

Fico si chce sprivatizovať mier 5 547

Cynická obluda: Šutaj Eštok nás pripravuje 5 444

Orbán vytiahol doslova bombu 36 729

Vysvetľujeme tak, aby aj Juraj Blanár rozumel (píše Samo Marec) 34 708

Veľmi plytká Tisza 20 210

Cynická obluda: Radosť byť ženou na Slovensku 11 433

Kto je Péter Magyar? A prečo nemusí byť maďarský Matovič 10 774

Výbušnina pri ropovode? Orbánove pokusy sú dnes už na smiech 9 524

Karikatúra dňa: Slovenské MAGA 8 926

Orbán vytiahol doslova bombu 36 729

Vysvetľujeme tak, aby aj Juraj Blanár rozumel (píše Samo Marec) 34 708

Ako Pán Nikto proti Putinovi rozhádal českých slniečkarov (píše Petra Procházková) 22 934

Veľmi plytká Tisza 20 210

Jeden z posledných veľkých ceremoniálnych sviatkov našej doby (píše Michal Havran) 15 822

Cynická obluda: Napätia aj na vývoz 12 319

Cynická obluda: Radosť byť ženou na Slovensku 11 433

Máte elektrický bicykel?

Prečo máte doma chladno, aj keď kúrite naplno?

Budúcnosť liečby kĺbov a kostí už dnes

Robíš túto chybu s peniazmi? Väčšina ľudí áno

Dlhovekosť nie je náhoda, ale výsledok zdravého životného štýlu

Toto sa deje s pneumatikami po prezutí. Väčšina vôbec netuší

ESG ako nástroj riadenia: Ako Mecom premieňa dáta na výhodu

Slovenská sporiteľňa je najlepšou bankou na Slovensku

Toto sa deje s pneumatikami po prezutí. Väčšina vôbec netuší

Beauty deň bez plánovania a zbytočného stresu

Budúcnosť liečby kĺbov a kostí už dnes

Máte elektrický bicykel?

Prečo máte doma chladno, aj keď kúrite naplno?

ESG ako nástroj riadenia: Ako Mecom premieňa dáta na výhodu

Klíma v horúčavách nestíha? Chyba nie je vnútri, ale vonku

Hlavné správy zo SME.sk

Má rakovinu krvi. Čakanie na liek, ktorý VšZP odmieta preplatiť, mu zničilo zdravie ešte viac

Jurajova liečba stojí 320-tisíc eur.

Sme naozaj odsúdení na to, aby sme sa za tento štát a jeho predstaviteľov museli hanbiť?

Kedy som bol hrdý na Slovensko.

Opičie kiahne na Slovensku: Potvrdených je päť prípadov

S ovčími majú spoločného len málo.

Čo dosiahol Trump v Iráne? Oznámil, že sa bude zarábať veľa peňazí

Čo dnes stojí v ceste Putinovi, aby sa nevyhrážal Ukrajine vymazaním zo svetovej mapy.

Hancko stojí pred výzvou života, ide stále hore. Doteraz som to nezažil, tvrdí

Hancko vyzýva giganta.

Last Minute Dovolenka

© SME.sk