V rozvalinách detstva mojej dcéry sa usadzujú svetonázor, sny a strachy úplne odlišné od mojich v jej veku.

Autorka je scenáristka a režisérkaKeď som mala trinásť, o dianie mimo môjho rodného mesta a súkromie členov kapely New Kids on the Block som sa nezaujímala.

ČSFR bola čerstvou mŕtvolou rozpadávajúcou sa pod čižmami politických kaskadérov, ktorí jej tancovali na hrobe. Človek až žasol, koľko mrchožrútov dokázala nalákať jedna mrcina.

Na nepooranom poli mojich životných ambícií kempovala v auguste 1991 túžba dostať sa z osmičky na strednú s maturitou, byť finalistkou táborovej súťaže miss, vyrásť aspoň na 165 centimetrov, vlastniť všetkých štrnásť dielov Angeliky, a mať špirálovú trvalú.

Väčšinu bodov zo zoznamu som časom absolvovala, bez niektorých by som sa hádam aj zaobišla. Verila som v Boha svojich sedliackych predkov, ktorí ma postupne opúšťali, všetky tie tetky a kadejaké príbuzenstvo z domcov z nepálených tehál v uličkách okolo dedinského kostola.

Ak zomreli v lete, pohrebáci strčili otvorenú rakvu do chladiaceho katafalku s nerezovým obkladom. Smútiaci pri pohrebe namáčali vetvičku krušpánu do svätenej vody a kropili chladiace zariadenie. Pamätám si ktorúsi vdovu, ako utierala kvapôčky z preskleného vrchu modrobielou vreckovkou.

Na ktorýchsi duchovných cvičeniach pre dievčatá uvažujúce o rehoľnom povolaní nám hovoril kňaz o zodpovednosti za svoje konanie. Mala som tuším pätnásť rokov, netuším, či som mu mohla rozumieť, keď uvažoval nad schopnosťou a možnosťou jednotlivca klásť za seba........

© SME.sk