Šimečkov odchod môže byť príležitosťou pre nový typ lídra
Šimečkov odchod môže byť príležitosťou pre nový typ lídra
Politická (ne)zodpovednosť ako test slovenskej demokracie.
Autor je politológVzájomné obviňovanie predstaviteľov Smeru a Progresívneho Slovenska z toho, kto je väčším príživníkom na štátnych peniazoch vstúpilo do fázy, z ktorej sa nejeden predstaviteľ antisystému teší.
„Všetci sú príživníci,“ povie politik antisystému a voliči sa za ním rozbehnú, ako lumíky vrhajúci sa do akéhokoľvek šialenstva, ak existuje možnosť, že bude... lepšie.
Verejná debata, či má Michal Šimečka niesť politickú zodpovednosť za dianie okolo Projektu Fórum, sa zredukovala na frázy, že „nič neurobil“ a že „deti nenesú zodpovednosť za svojich rodičov“.
Lenže tento rámec ignoruje podstatu politickej zodpovednosti politikov. Prioritne nejde o vinu, ale o dôveru, že existuje alternatíva, a politika sa dá robiť inak. Práve táto dôvera je dnes otrasená.
Michal Šimečka, politik ako každý iný
V čase vlád Roberta Fica sa opakuje rovnaký scenár. Bytostná prítomnosť ohrozenia demokracie verzus očakávanie príchodu „spasiteľa“.
Viera, že musí existovať aj iné – slušné Slovensko. Iveta Radičová, Andrej Kiska, Zuzana Čaputová, PS... Michal Šimečka. Politici, ktorí sa vraj nemôžu mýliť, ktorí nemôžu byť takí ako „oni – hrobári slovenskej demokracie".
Potom sa objaví kauza či kauzy a namiesto naplnenia očakávaní príde vysvetlenie, že „náš politik“ nemá odstúpiť. Nikomu neublížil, nič neukradol, nenesie zodpovednosť za svojich rodičov.
Lenže dôvera je rokmi jej pošliapavania otrasená. Konštatovanie Matúša Kostolného, že „na Slovensku nie je politik, ktorý by odstupoval pre chybu svojho rodiča“, nepotvrdzuje „nevinu“ Michala Šimečku, je to akceptovanie toho, že Michal Šimečka je politik, ako každý iný.
Politik, ktorý politickú zodpovednosť vníma iba cez prizmu skutkov, ignorujúc podstatu, a tou sú dôsledky. Nejde o to, či je konkrétny politik vinný – ak si odmyslíme trestnoprávnu rovinu skutku – ide o to, či jeho zotrvanie v pozícii lídra strany posilňuje alebo oslabuje dôveru v politiku.
Politika je svinstvo, povie si bežný volič.
Šimečkova politická (ne)zodpovednosť
Politická zodpovednosť je rozhodujúcim predpokladom demokratickej legitimity. Fukuyama (2014) pripomína, že kľúčovým faktorom zodpovednej politiky je to, že politickí lídri musia klásť verejný záujem nad osobný – dôsledok nad skutok. Ak tento princíp ignorujú, narúša sa dôvera občanov v demokraciu.
Max Weber pred storočím upozornil, že demokracia neprežije, ak sa budú politici riadiť iba „etikou presvedčenia“ (ja som nič neurobil) namiesto toho, aby........
