Potom nasledovali srdcervúce obrazy zničených ukrajinských miest a dedín, zbombardované domy, ľudia – aj deti – bez končatín, plačúce ženy, ktoré náhle prišli o strechu nad hlavou, o všetko, čo tvorilo ich každodennú istotu – domov so všetkými drobnosťami, o svojich synov, mužov a bratov. Domy bez stien, spustošené detské izby, v ktorých si ešte pred chvíľou nejaké dieťa písalo domáce úlohy. Zbúrané nemocnice, továrne, historické pamiatky… Samá spúšť. Pach........

© Pravda.sk