Keď týždenník Politico v novembri minulého roku označil Šefčoviča za šiesteho najvplyvnejšieho Európana, ktorý sa môže podieľať na rozhodovaní o dianí na kontinente, vôbec sa nemýlil. A je nielen šikovný, ale má aj charizmu, čo je pridaná hodnota počas vyjednávania za zatvorenými dverami. Napríklad keď sa pred niekoľkými rokmi Rusi a Ukrajinci hádali o preprave plynu, pri rokovacom stole ich dokázal nasmerovať k takej dohode, že ani jedna strana neodchádzala s pocitom neúspechu.

Eurokomisári síce nepresadzujú národné záujmy (zastupujú celú európsku dvadsaťsedmičku), ale pochopiteľne, že v zákulisí Šefčovič môže ísť aj poruke Slovensku. Mimochodom, svojho času mal veľký vplyv na Fica, aby nezišiel z cesty, ktorá republiku priviedla k výmene koruny za euro.

Je dôležité, aby sa premiér spoliehal na špičkových diplomatov aj vtedy, keď vláda schvaľuje návrhy na nových veľvyslancov, ktoré predkladá minister zahraničných vecí. Prvýkrát v ére Ficovho vládnutia je zmenená situácia: prvý raz riadi rezort diplomacie straník. Juraj Blanár zo Smeru. Doteraz sa Fico spoliehal len na nestraníkov Jána Kubiša a Miroslava Lajčáka, ďalších dvoch topdiplomatov kalibru Šefčoviča.

Keď Fico v júni 2006 vytváral svoju prvú koaličnú vládu, oslovil Kubiša. Vypočul si od neho tri podmienky: nijaké čudné politické nominácie veľvyslancov, zahraničnú politiku bude tvoriť rezort diplomacie a keby dostal v budúcnosti zaujímavú ponuku zo zahraničia, premiér pochopí jeho demisiu. Keď Kubiš........

© Pravda.sk