Labradory v nirváne: Čo si Európania myslia o umelej inteligencii?

Zatiaľ čo proroci zvyšujú stávky, verejná mienka je prekvapivo pragmatická.

Autor je riaditeľom Výskumného centra digitálnej sociológie na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti a členom European Council on Foreign Relations.

Preplnený trh vízií o umelej inteligencii sa v posledných mesiacoch rozrástol o dve pozoruhodné predstavy. Prvú ponúkol pápež Lev, ktorý upozorňuje na výzvu zachovať ľudskú dôstojnosť vo veku vševediacich strojov.

A potom je tu Elon Musk. V jeho verzii nám AI do piatich až desiatich rokov prinesie nirvánu: stane sa inteligentnejšou než ľudia, práca bude dobrovoľná a peniaze zmiznú. My sa staneme domácimi labradormi superinteligencie, ktorá bude za nás prijímať všetky dôležité rozhodnutia.

V čase, keď diskusii o AI dominujú čoraz divokejšie tvrdenia, stojí za to pozrieť sa na obraz, ktorý zachytil prieskum spoločnosti Mandate v deviatich krajinách. Globálna prieskumná agentúra sa takmer 14-tisíc respondentov v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve a siedmich európskych krajinách pýtala na ich postoje k umelej inteligencii.

Výsledky ukazujú výrazné geografické rozdiely. Kým 50 percent Američanov a 46 percent Britov tvrdí, že vplyv AI na spoločnosť je už dnes negatívny, v kontinentálnej Európe je to iba 35 percent.

Aj keď do hry vstúpi ideológia, geografia zostáva rozhodujúca. Medzi progresívnymi voličmi v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve považuje AI za škodlivú väčšina – v niektorých prípadoch až 57 percent.

Medzi podobne politicky orientovanými skupinami v Maďarsku, Poľsku a Španielsku však prevažujú pozitívne a neutrálne odpovede. Odpor ľavice voči AI teda zatiaľ nie je európskym fenoménom, ale výrazne anglo-americkým.

Európa sa ešte nebúri proti dátovým centrám

Prečo je to tak? Jedným z dôvodov môže byť, že Európa nevedie preteky na technologickej špičke. Odpor miestnych komunít proti gigantickým dátovým centrám tu zatiaľ nenabral také rozmery ako v Spojených štátoch. Až 63 percent Američanov tvrdí, že dátové centrum v ich susedstve by bolo zlou správou. V európskych krajinách je tento podiel približne polovičný až tretinový.

Európu zatiaľ nezasiahla ani vlna prepúšťania pripisovaná umelej inteligencii. Technológiu, ktorej náklady sú stále prevažne hypotetické, možno prijímať ľahšie než technológiu, ktorej dôsledky už ľudia pociťujú na vlastnej koži.

Rovnakým smerom ukazujú aj údaje o používaní AI. Najmenej ju využívajú práve ľudia v anglofónnych........

© SME.sk