Netanjahuova vojna: z odporcov režimu sa stali obrancovia vlasti

Vojna, do ktorej vtiahol aj Trumpa, zanechá Irán ešte antiamerickejší a antiizraelskejší

Autor je bývalý veľvyslanec a bývalý predseda SDĽJedným z najväčších paradoxov vojny, ktorú izraelský premiér Benjamin Netanjahu rozpútal s podporou amerického prezidenta Donalda Trumpa, môže byť to, že Irán zanechá ešte antiamerickejším a antiizraelskejším, než bol pred ňou. A to práve v čase, keď sa v iránskej spoločnosti začala citeľne lámať verejná mienka v súvislosti so Spojenými štátmi a s Izraelom. 

Vojna prišla v momente, keď sa medzi Iráncami objavovali signály únavy z permanentnej konfrontácie. Podľa prieskumu nezávislého inštitútu GAMAAN väčšina respondentov v Iráne ešte pred vojnou nesúhlasila s oficiálnou politikou režimu voči Izraelu a chcela, aby Irán prestal vyzývať na jeho zničenie. Aj Spojené štáty v tomto prieskume vychádzali priaznivejšie, než naznačovala režimová propaganda.  

Inak povedané, vojna vypukla práve v okamihu, keď sa režimový antiizraelizmus, antisemitizmus a antiamerikanizmus začali stretávať s pestrosťou a pragmatizmom iránskej spoločnosti.

Operácie Epická zúrivosť a Revúci lev, sprevádzané zabitím duchovného vodcu Iránskej islamskej republiky Alího Chameneího, vychádzali aj z presvedčenia, že iránska spoločnosť je pripravená povstať proti teokratickému režimu, ktorý brutálne potlačil protesty z prelomu rokov 2025 a 2026 po kolapse meny a v dôsledku sociálno-ekonomickej nespokojnosti.

Rozhorčenie Iráncov z masových represií posilňovalo predstavu, že nenávisť voči režimu automaticky znamená aj pripravenosť podporiť cudziu vojenskú intervenciu. 

Z odporcov režimu obrancovia vlasti

Prvé dni vojny túto ilúziu akoby podporovali. V iránskej diaspóre, ale aj v niektorých mestách v Iráne sa objavili spontánne prejavy radosti nad smrťou Chameneího. Netanjahu aj Trump si ich vysvetlili ako začiatok povstania. Opakovane tvrdili, že bombardovanie prinesie slobodu, a vyzývali, aby si iránsky ľud vzal späť svoju krajinu.

Vývoj vojny však rýchlo ukázal niečo iné. 

Bombardovanie miest, úmrtia detí a civilistov, zničená infraštruktúra, ekologické škody, problémy so zásobovaním vodou, potravinami a energiami a prudký sociálno-ekonomický prepad spustili mechanizmus známy z mnohých konfliktov. Aj veľká časť Iráncov, ktorí režim nenávidia, začala vojnu vnímať predovšetkým ako útok na svoju krajinu a bezpečnosť svojich rodín. Z odporcov režimu sa stali obrancovia vlasti.  

Teheránsky režim tak získal presne to, čo mu vnútorné protesty začali odoberať: mobilizačný príbeh o existenciálnej vojne s bezohľadným vonkajším nepriateľom. Revolučné gardy dostali nové oprávnenie tvrdo sa vyrovnať s každým, kto by vítal zabitie Chameneího, vojenské údery na Irán alebo otvorene hovoril o potrebe zmeny režimu. 

Vojna posilnila práve tie politické a ideologické sily, ktoré mali byť jej hlavným terčom. Krehké náznaky oslabovania antiamerikanizmu a protiizraelských postojov dostali tvrdý úder. Treba pritom pripomenúť, že tieto nálady nevznikli vo vákuu. Ich korene siahajú hlboko do moderných dejín Iránu. 

Desaťročia konfrontácie

Pre mnohých Iráncov je dodnes symbolickým bodom zlomu rok 1953, keď Spojené štáty a Spojené kráľovstvo podporili zvrhnutie premiéra Muhammada Mossadegha po znárodnení iránskeho ropného priemyslu.

Nasledovali desaťročia vlády šáha Mohammada Rézu Pahlavího, ktorého autoritársky a represívny režim sa vyznačoval aj násilným presadzovaním westernizácie spojeným s potláčaním iránskej identity a bol vnímaný ako závislý od Západu. V iránskej politickej pamäti je zároveň silne zapísaný pocit, že ani USA, ani Spojené kráľovstvo nikdy neprijali zodpovednosť za zásah proti rodiacej sa iránskej demokracii.  

Antiamerikanizmus nevytvorila islamská revolúcia v roku 1979, iba ho využila, zorganizovala a ideologicky zabetónovala. Symbolom sa stal útok na americké veľvyslanectvo v Teheráne. Krátko nato prišla ničivá osemročná vojna s Irakom, ktorú rozpútala invázia Saddáma Husajna a v ktorej Spojené štáty pomáhali Iraku. Desaťročia konfrontácie medzi Iránom na jednej strane a USA a Izraelom na druhej vytvorili historickú pamäť, ktorú teokratický režim systematicky využíval.  

Antiamerikanizmus sa stal štátnou doktrínou a antiizraelskosť jedným z pilierov ideologickej legitimity Iránskej islamskej republiky. Iránska spoločnosť sa však v posledných rokoch od tejto oficiálnej línie začala čiastočne vzďaľovať. Protesty proti režimu, sociálna frustrácia, inflácia, korupcia, ekologická kríza či nedostatok vody, ale aj generačná výmena – najsilnejšou skupinou sú mladí ľudia do 35 rokov – vytvárali priestor pre pragmatickejší pohľad na svet.  

Práve tento krehký proces vojna zastavila. Bombardovanie krajiny a zabíjanie jej predstaviteľov – nech je režim akokoľvek nepopulárny – prirodzene vyvoláva obranársku nacionalistickú reakciu. V takomto prostredí sa aj kritici režimu ľahko stávajú adresátmi jeho propagandy. Preto je dnes čoraz pravdepodobnejšie, že vojna neprinesie demokratizáciu Iránu, ale presne opačný efekt: dlhodobé posilnenie antiamerikanizmu a antiizraelskosti. 

Nálady vyvolané vojnou zvyčajne prežívajú celé generácie. 

Politická ilúzia, že bombami možno oslobodiť národ od nenávideného režimu, sa v moderných dejinách ukázala ako mimoriadne odolná – a zároveň opakovane zradná. Irak, Líbya či Afganistan sú varovaním, že vojenská intervencia môže oslabiť alebo zničiť režim, nedokáže však vybudovať legitimitu nového spoločenského poriadku. 

V prípade Iránu je tento paradox ešte výraznejší. Vojna, ktorá mala podľa amerických aj izraelských predstaviteľov otvoriť cestu k pragmatickým vzťahom s Iránom – osobitne k hospodárskej spolupráci v ropnom sektore – môže naopak na desaťročia zabetónovať nepriateľstvo k Spojeným štátom a Izraelu. 

Jej dôsledky pritom neostanú obmedzené len na Irán. Útoky jeho ozbrojených síl na okolité štáty môžu vyvolať regionálne konflikty, posilniť logiku blokovej konfrontácie a zintenzívniť antiamerické a antiizraelské nálady na citlivom Blízkom východe. Ešte širšie dosahy môže mať vojna v miliardovom moslimskom svete a v krajinách globálneho Juhu, kde sa podobné konflikty často interpretujú ako dôkaz západných dvojakých štandardov. 

Únia ako vedľajšia obeť

Paradoxne sa tak vedľajšou obeťou Netanjahuovej vojny môže stať aj Európska únia, hoci o takýto konflikt nestála a strategicky naň nebola pripravená. Vojna už dnes prináša pre Európu citeľné ekonomické dôsledky – najmä rast cien ropy a pohonných látok. V tejto fáze navyše objektívne pomáha aj Vladimirovi Putinovi, keďže vyššie ceny ropy a plynu znižujú tlak na financovanie ruskej vojny. Zároveň komplikuje možnosti brániacej sa Ukrajiny získavať kľúčové americké zbrane.  

To môže ešte viac posilňovať antiamerické nálady v časti európskej verejnosti a znovu oživovať protiizraelské postoje, ktoré sa v Európe aspoň čiastočne začali tlmiť po zastavení bojov v Gaze. 

Pre Európsku úniu je však problém ešte širší. V čase, keď sa snaží na globálnom Juhu, v Afrike či v indo-pacifickom regióne vystupovať ako samostatný geopolitický aktér a emancipovať sa od Spojených štátov, padá na ňu negatívny tieň americkej politiky ako politiky „vodcu Západu“. 

V očiach mnohých krajín totiž Európa s USA splývajú do jedného politického celku – bez ohľadu na to, či sa na konkrétnom konflikte podieľala, alebo nie. 

A tak môže mať vojna presne opačný dôsledok, než aký jej autori sľubovali: namiesto oslabenia iránskeho režimu môže na celé generácie posilniť nepriateľstvo voči Amerike, Izraelu aj širšiemu „Západu“. 

Bombami sa totiž sloboda nedováža. Zato resentimenty, historické krivdy a nová politická nenávisť sa nimi oživujú a vytvárajú až príliš spoľahlivo.

Benjamin Netanjahu Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.

Blízky východ Online: Spojené arabské emiráty nakrátko uzavreli svoj vzdušný priestor, v Bagdade zasiahli veľvyslanectvo USA

Útoky a dianie na Blízkom východe sledujeme online.

Spojencov najprv urážal, teraz ich žiada o pomoc. Trump navrhuje vznik Hormuzskej koalície

Bude to zlé pre budúcnosť NATO, ak nebude reagovať, odkázal.

Blízky východ Online: Irán podľa ministra zahraničných vecí nepožiadal o prímerie

Útoky a dianie na Blízkom východe sledujeme online.

Najčítanejšie na Komentáre

Maďarské voľby za čiarami 4 691

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi 3 263

Cynická obluda: Keby sa mal Andrejovi splniť sen 2 961

Karikatúra dňa: Jeden Oscar za druhým 1 988

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 1 785

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 1 238

Cynická obluda: Keby chceli... ale nechcú 732

Pozrite sa do Maďarska. To isté nás čaká na Slovensku (píše Samo Marec) 724

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 11 606

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 9 748

Cynická obluda: Keby chceli... ale nechcú 7 126

Maďarské voľby za čiarami 6 883

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi 4 618

Cynická obluda: Ten, ktorý nedával pozor na náboženstve 4 009

Karikatúra dňa: Jeden Oscar za druhým 3 704

Zákon proti mimovládkam ťahá Česko za Ural 3 327

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 14 376

Cynická obluda: Tí, ktorí zničili Lučanského 9 748

Nemci nie sú leniví. Existuje dôvod, prečo pracujú menej 8 685

Cynická obluda: Keby chceli... ale nechcú 8 652

Maďarské voľby za čiarami 6 883

Cynická obluda: Ten, ktorý nedával pozor na náboženstve 6 295

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi 4 618

Cynická obluda: Tri strašné naivky 4 423

Čo keď má Fico pravdu? (píše Miroslav Beblavý) 44 471

Cynická obluda: Zasľúbená krajina profesionálnych potomkov 27 123

Tak na tomto sa Bombic so Smerom nedohodol 19 971

Ako Fico odpísal Orbána 18 455

Anthropic nepreháňa, keď varuje pred panoptikonom umelej inteligencie 14 376

Cynická obluda: Ten, ktorý nedával pozor na náboženstve 13 994

Potrebuje Flašíkovej STVR ešte vôbec novinárov? 13 300

Gitke z MDŽ (píše Michal Havran) 13 146

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Začína sa nenápadne: Toto ochorenie trápi milióny Slovákov

Do krajiny ho priniesli maďarské kmene pred viac než tisíc rokmi

Kvalita leadershipu priamo ovplyvňuje kvalitu spoločnosti

17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

8 tipov na darčeky k MDŽ, ktoré vyčaria na tvári úsmev

7 trikov, ako nakupovať online výhodnejšie

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur

17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande

Kedy dáva zmysel pasívne investovanie a kedy aktívne riadenie?

Tatra Leasing rozširuje svoju ponuku o operatívny leasing

Investujete? Možno robíte jednu zásadnú chybu

Kvalita leadershipu priamo ovplyvňuje kvalitu spoločnosti

Strategický recept na elektrifikáciu 44 000 vozidiel

Každý piaty tínedžer na Slovensku trpí obezitou

Hlavné správy zo SME.sk

Na čerpanie peňazí z plánu obnovy im zostávajú tri mesiace. Ako sú na tom rozostavané nemocnice?

Momentálne je vo výstavbe alebo v rekonštrukcii 13 nemocníc.

Koalícia chce vlastný návrh k oznamovateľom korupcie pochovať cez nedovolený prílepok

Parlament pokračuje v januárovej prerušenej schôdzi parlamentu.

Žilinka pokračuje v zásahoch. Prípad Kajúcnik presunul pod inú krajskú prokuratúru

Zároveň nariadil preveriť postup doposiaľ konajúceho prokurátora.

Šutaj Eštok neprešiel testom peniazmi

Fico je kazisvet, ale zatiaľ nie úplný fanatik.

SME minúta: Nočné útoky na Irán neprežil šéf bezpečnostnej rady Larídžání, tvrdí izraelský minister

Útoky a dianie na Blízkom východe sledujeme online.

Last Minute Dovolenka

© SME.sk