Kto tu naozaj pomáha pedofilom?

Obete, predátori a ich lovci z pohľadu kriminológie.

Autor je antropológ a kriminológ

Väčšina ľudí nevie, čo je pedofília. Hádže ju do jednej kategórie so sexualizovaným násilím, ktoré vymedzuje platný zákon. Pedofília sa v ňom nenachádza, rovnako ako sa v ňom nemôže nachádzať napríklad schizofrénia či diabetes.

Kde sa teda pedofília okrem „vágnosťou pošpineného“ jazyka nachádza? Napríklad v DSM-5, MKCH-10 alebo v expertnom diskurze.

Stručne: pedofília je parafília, teda minimálne šesť mesiacov pretrvávajúca psychosexuálna náklonnosť k osobám, u ktorých sa ešte nevyvinuli sekundárne pohlavné znaky.

Hebefília ani efebofília nie sú to isté: prvá označuje náklonnosť k dospievajúcim v ranej puberte, druhá k starším adolescentom.

Pedofília zahŕňa aj fantázie a fiktívne postavy. Aj AI avatara Sweetie. Takže sa Vladimír Šucha mýli, keď tvrdí, že „groomerský“ algoritmus nemá tvár. Má. Dokonca aj loví predátorov od roku 2013.

Existuje aj „falošná“ či „situačná pedofília“. Dieťa ako zástupný objekt na saturáciu sexuálneho uspokojenia, dominancie či sadizmu. Pokiaľ viem, väčšinu sexualizovaného násilia na deťoch páchajú tzv. „normálni“ a heterosexuálni jedinci (dokonca z okruhu rodiny). Rámcuje sa táto téma takto? Nie.

Kto teda naozaj pomáha pedofilom? Primárne ten, kto má aj posledné slovo pri ich identifikácii (aj v prípade exposlanca): sexuológ-psychiater. Potom aj psychoterapeuti či podporné komunity.

Presnú etiológiu nepoznáme, ale v každej populácii a bez ohľadu........

© SME.sk