Rýchlokurz menejcennosti tvojej práce

Dehonestácia práce jej obhajcami je perfídny a antisociálny jav.

Autor je antropológ a kriminológ 

Prvá dehonestácia niečej práce, na ktorú si spomínam? Na základnej škole som počúval, že „skončím kopať kanály“. Keďže som išiel iným smerom, prišiel iný sociálny nátlak. Poznámky (aj od rodiny) o  zbytočnosti môjho odboru, takže ste nútení dokazovať opak.

Každopádne, tak ako väčšina študentov, aj ja som mal aj manuálnu prácu. Výhoda? Na rozdiel od vlastnej tvorby, písania či analýz, ste zaplatení od prvej hodiny.  

Za moju nemanuálnu prácu mám tisícky nepreplatených hodín, plus podozrenie na sprisahania či „deštrukciu morálnych hodnôt“.

Komentáre na adresu nás menej manuálne pracujúcich, že máme „zobrať lopatu alebo ísť robiť za pás...“, sú a boli mimo. Pretože prvýkrát som za pásom (na hranici legálnosti) stál už v  pätnástich. Chcel som si zarobiť na bicykel.

Útoky na iné nemanuálne profesie sú tu dlhodobo. O  nepotrebných vysokoškolákoch hovoria Robert Fico, Andrej Danko, Richard Sulík, Milan Uhrík, za humnami donedávna Viktor Orbán, za oceánom vedie výpravu proti akademickej sfére Donald Trump a ďalší „real politici“.

Alebo vynechajme teraz politikov: Hovorí tu niekto z nás, čo máme vysokoškolské tituly, o nepotrebnosti robotníkov či pracovníčok v  pekárstve? Nie. Maximálne vysvetľujeme, ako technológie menia kultúru. Aj tú, v ktorej je kult ľahko predstaviteľnej manuálnej práce.

Rovnako to schytáva aj jedno staré remeslo – publicistika. Existuje od prvých „novín“ Acta diurna. Objavovali sa v  starovekom Ríme ešte „pred Kristom“, takže je staršia ako kresťanstvo alebo „tradičná“ výroba bryndze.

Keďže bol prvý máj, môžeme si aspoň pripomenúť, že to bola najmä anarchistická publicistika a aktivizmus, čo viedlo k  zlepšovaniu práv na pracovisku. V skutočnosti nejde o sviatok práce, ale sviatok oslobodenia od práce (napríklad skrátenie pracovného času). 

Nič z toho by nebolo možné, keby tu panovalo........

© SME.sk