Vzbury mladých súdia demokraciu

Nakoľko účinne ju dokážu protestné hnutia zlepšiť?

Autor je holandský spisovateľ, žije v USA, ľudské práva a žurnalistiku prednášal na Bard College v New Yorku.Politické vzbury často prichádzajú vo vlnách. Podobne ako ideológie či náboženské presvedčenia môžu byť nákazlivé.

Mladí ľudia protestujú v mnohých častiach sveta, rôznymi spôsobmi a z rozličných dôvodov. V Indii vzniklo hnutie Cockroach Janta Party (Strana švábov), ktoré na internete založili aktivisti a študenti po tom, ako predseda Najvyššieho súdu údajne prirovnal nezamestnaných mladých ľudí k švábom a parazitom. Toto leto hnutie zorganizovalo úspešné protesty proti nezrovnalostiam pri skúškach na vysoké školy. Čoskoro svoje požiadavky rozšírilo aj na spravodlivé voľby, slobodu tlače a práva žien.

V Srbsku študentské hnutie bez formálneho vedenia, ktoré požadovalo demokratické reformy, minulý mesiac v parlamentných voľbách zvrhlo čoraz autoritárskejšiu vládu.

Vo Francúzsku, Taliansku, Albánsku, Nemecku a na mnohých ďalších miestach sa mladí ľudia búria proti vládam, ktoré považujú za skostnatené, skorumpované a neschopné riešiť prudko rastúce majetkové rozdiely, riziká umelej inteligencie, klimatickú zmenu či nezamestnanosť.

Žijeme v nebezpečnejšom svete

Tieto vzbury spája pocit zrady a presvedčenie, že mladí ľudia ťahajú za kratší koniec. Už nemôžu dúfať, že sa budú mať lepšie než ich rodičia. Mnohí dokonca očakávajú, že sa budú mať horšie. Sú presvedčení, že súčasné politické systémy ich sklamali. Ako napísal bývalý britský premiér Gordon Brown: „Samotná liberálna demokracia sa teraz ocitla pred súdom.“

Študentské protesty v 60. rokoch, prinajmenšom v západnej Európe, pôsobili v porovnaní s hnevom, ktorý dnes pociťujú mnohí mladí ľudia, takmer........

© SME.sk