Stavili by ste svoju bezpečnosť na úsudok Blanára a slovo Kaliňáka?

Veksláci ilúzie bezpečia

hlavná komentátorka denníka SME

Netreba vraj robiť extrémne vyhlásenia v súvislosti s dopadom ruského dronu do Rumunska, keďže Slovensko už požiadalo Rusko o zdržanlivosť, keď strely dopadli blízko Užhorodu. Tvrdí to Juraj Blanár, minister zahraničných vecí krajiny, ktorá susedí s Ukrajinou napadnutou Ruskom.

Tvrdí to v úplnom súlade s Robertom Kaliňákom, ktorý nevníma Rusko ako otvorenú hrozbu, lebo „medzi Slovenskom a Ruskom neexistujú žiadne otvorené otázky“.

Na rozdiel od Poľska a pobaltských štátov, ktoré sa svojej bezpečnosti roky intenzívne venujú, pretože chápu, že Rusko má stále poruke nejakú „otvorenú otázku“, ak chce rozširovať svoje územie.

Napríklad estónsky minister obrany Hanno Pevkur hovorí, že jeho krajina je lepšie pripravená na možnú ruskú agresiu než NATO ako celok. Jeho kolega, veliteľ estónskych ozbrojených síl Andrus Merilo, je zase presvedčený, že ak Putin vycíti príležitosť použiť silu inde než na Ukrajine, urobí to. Okolo roku 2027 by údajne už mohol mať svoje vojenské sily obnovené.

Lojálny konzument Ficových facebookových postov by sa ohradil, že Estónci nemajú premiéra, ktorý sa priatelí s Putinom, ďakuje mu za „oslobodenie“ a za jeho úprimnú túžbu dohodnúť mier na Ukrajine.

Aj Donald Trump si kedysi nahováral, že „silou svojej osobnosti“ skrotí Putina, privedie ho k rokovaciemu stolu a Nobelova komisia môže rovno začať gravírovať jeho meno na cenu za mier.

Fiona Hill, Trumpova bývalá poradkyňa pre Rusko, pre viaceré médiá vysvetľovala, že Trump je fascinovaný osobným vzťahom s Putinom. Putin však takúto fascináciu neopätuje, ale hrá svoju geopolitickú hru.

Trump sa podľa Hill vrhal do telefonátov s Putinom nepripravený už počas svojho prvého prezidentského obdobia. Je úplne bezpečné predpokladať, že po jeho znovuzvolení sa jeho nepripravenosť navigovať rozhovor s vojnovým zločincom len zhoršila.

Ponárať sa........

© SME.sk