Veľa sa v týchto dňoch popísalo o tom, že povojnový odsun približne troch miliónov Nemcov zo Sudet sa nekonal zo zlostnej ľubovôle vtedajšieho československého prezidenta Edvarda Beneša, ale ako následok povojnových reparácií.

To neraz pripomína tragické súperenie v tom, ktorá skupina sa zločinov dopustila „ako prvá“ a ktorá nespravodlivosť sa potom mení na spravodlivosť opodstatnenú, priam posvätnú. Zabúda sa pritom nielen na ničivé a dlhodobé dôsledky uplatňovania kolektívnej viny, ale najmä na........

© Pravda.sk