Archetyp prsteňa je krásnym a sentimentálnym pomyselným ihriskom vlastných túžob a snov

Jeden prsteň vládne všetkým.

Autorka je spisovateľka

Na remeselných trhoch sedel na drevenom hokerlíku pán a pred ním na hobľovacom stole ležalo množstvo nástrojov. Klince, kliešte, kladivo, brúsne nože. Vyrábal prstene a náramky z bižutérnych kovov: medi, cínu, nerezovej ocele.

Opýtala som sa, či mi urobí jednoduchý prsteň, naozaj obyčajný. Jednotlivé predmety bral do rúk pomaly a rozvážne. Z cievky s cínom odvinul kus a vytvoril špirálu. Obtočil ju okolo kovového kužeľa, sňal a nastokol mi ju na prst. Veľkosť sedela a potom prišiel čas vytvárať vec, obyčajnú a nedôležitú, krúžok na prst pre radosť.

Interakcia medzi nami nebola žiadna, alebo dokonalá, neviem. Súzvuk dvoch mĺkvych ľudí a davy naokolo. Môj budúci prsteň trčal nastoknutý na kovovom kuželi, tých mal niekoľko, a pomalými pohybmi ho po celom obvode opracovával kladivkom tak, až sa pôvodne okrúhly drôt stal plochým.

Ponk, nad ktorým muž stál, vykazoval známky času. Nevedela som, že srdcom každého ponku je zverák, aj pri tom mojom prsteni ho používal, a vlastne som ani nevedela, že sa ten obúchaný stôl volá ponk. Prsteň bol hotový.

Dívam sa naň aj teraz, keď píšem na klávesnici. Baví ma skúmať osobné predmety, artefakty, hľadám súlad medzi ozdobami a nami, premýšľam o ich dôležitosti či zbytočnosti. Pre dávne civilizácie to nebola ozdoba – prsteň slúžil ako doklad či dôkaz o obchodnej transakcii. Egyptský faraón údajne už okolo roku 1800 pred n. l. vlastnil pečatný prsteň na potvrdenie nejakého kšeftu, a asi to ani nebol prsteň, ako ho poznáme. Nosil to na ruke a mohol to byť kruh s pečatidlom. Až neskôr sa z prsteňa ako označenia vlastníctva alebo nejakého právneho zväzku stal symbol lásky.  

Stále existujú majstri, ktorí veci vytvárajú mimo masovej výroby. Naši susedia majú obrúčky vyrobené ručne, neboli lacné ako môj prsteň z Beckova. Najskôr im v dielni vytvorili hlinené prstene podľa ich kresby, potom formy z tých hlinených prsteňov a do nich naliali zlato. Pomocou malých nástrojov pridali na prstene detaily a vyryli mená.

Existuje mýtus o Gygesovom prsteni. Vo svojej práci Ústava Platón opisuje pastiera, ktorý objavil prsteň zaručujúci neviditeľnosť. Pastier sa volal Gyges. Gyges prsteň, samozrejme, zneužil: klamal, podvádzal, dokonca vraždil a získal tak trón – bežné kúsky, ak si neviditeľný. Platón sa zamýšľa, či teda fakt, že je niekto neviditeľný, dokáže tak veľmi zasiahnuť čistotu jeho duše a rozdrviť charakter. Predpokladá, že takýto prsteň by k myšlienke konať zlo, naviedol........

© SME.sk