Toto je zločin páchaný na Slovensku (píše Samo Marec) |
Toto je zločin páchaný na Slovensku (píše Samo Marec)
Teraz mlčte, teraz drancujeme.
Autor je publicistaSlovensko má ohromné šťastie na vizionárov. Vizionári vedia, že keď chcete niečo podporiť, najlepšie je to najskôr rozbiť. A keď chcete niečo chrániť, tak to treba sprístupniť developerom.
Nemusíte nič vysvetľovať, nič predstierať, nič komplikovať. Stačí sa tváriť, že je normálne, ak Fond na podporu umenia nepodporuje umenie a národný park neochraňuje prírodu. Veď názvy sú len také orientačné.
A keby sa náhodou niekto pýtal, čo sa to deje, odpoveď je jednoduchá: Nič. Vôbec nič. A vôbec – čo sa pýtate?
Inštitúcia s orientačným názvom Fond na podporu umenia zrušila viacročné dotácie, a to bola taká ohromná hlúposť, že to už vyrušilo aj poslanca Romana Michelka, ktorého inak vyruší len máločo.
Toto je konsenzuálny text, a tak skúsme nájsť veci, na ktorých sa dokážeme dohodnúť.
Napríklad, že ministerstvo kultúry v skutočnosti nevedie Martina Šimkovičová. Alebo že cieľom Fondu na podporu umenia aktuálne nie je podpora umenia, ale kaviarní v nákupných centrách. Alebo že do toho idú s jednoduchým cieľom: zničiť akúkoľvek inú kultúru okrem tej, ktorá spĺňa ich predstavy.
Lenže to, čo ich predstavy spĺňa, nie je kultúra, ale nejaký trápny gýč, bez obsahu, bez vkusu, bez pridanej hodnoty. Iste, keď sa rúbe les, lietajú triesky, ale oni teraz ten les rúbu tak, že lietajú stromy aj s koreňmi a nezostane nič.
Robiť to tak prízemne a drzo ako aktuálne vedenie Fondu na podporu umenia je vlastne obdivuhodné. Nedokáže to len tak hocikto, vyžaduje si to špecifický súbor zručností. Napríklad: tuposť, bezohľadnosť, primitivizmus. Sadizmus.
Môžeme sa posunúť ďalej, lebo aj tam nájdeme to isté.
Nová zonácia Tatranského národného parku ponúka, povedzme to slušne, nečakané vyhliadky na rozvoj. Preložené do ľudskej reči to znamená, že sa zrazu bude môcť stavať aj tam, kde sa doteraz stavať nemohlo.
Náhoda chce, že presne to je aj dlhodobým cieľom developera.
Jedna otázka by mohla byť takáto: aký zmysel má budovanie lyžiarskej infraštruktúry, keď v horizonte niekoľkých desaťročí bude prírodný sneh iba romantickou spomienkou?
Samozrejme, existujú aj uhoľné bane, ale sotva by ste inak na svete našli odvetvie, ktoré má horšiu perspektívu ako lyžiarske strediská. Náklady budú už len vyššie, zásahy do prírody už len väčšie a výsledok už len horší.
Namieste je teda otázka, či to zato stojí. Developerom, samozrejme, áno: keď to príde, už tu nebudú, a ak áno, budú mať úplne iné problémy. Napríklad zapamätať si, kde to vlastne sú, aký je deň a kto je ten človek, čo ich drží za ruku.
Dôležitejšia otázka však znie, či to zato stojí nám. Či stojí zato........