Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec)

Precvičíme si bránenie červenej čiary.

Ak ste politik a máte škandál, tak ho majte počas olympiády. Na Slovensku konkrétne počas zimnej olympiády. Ideálne počas zimnej olympiády, na ktorej sa nám darí. No, a to, či sa nám darí, závisí od toho, či sa darí hokejistom.

Ak sa darí hokejistom, môžete na občanoch aj drevo rúbať. Ak by vtedy niekto ukradol parlament a rozpredal ho na súčiastky, nikto by si to nevšimol. Oveľa dôležitejšie je, aby sme nezaspali na modrej, aby sme dohrávali súboje a ubránili červenú čiaru.

Alebo, a to je prípad Roberta Fica, nemusíte mať len obyčajný škandál. Môžete sa aj správať ako človek, ktorý si zasluhuje len opovrhnutie.

Malá krajina, veľký úspech

Odkedy sme postúpili do štvrťfinále, Boris Valábik najmenej stokrát povedal, aká sme malá krajina a aký je to obrovský úspech. Hlava mi z toho išla vybuchnúť.

Obrovský úspech to totiž nepochybne je, ale nie preto, že sme malá krajina. Vo Fínsku predsa žije takmer presne toľko ľudí ako na Slovensku a len sa na nich pozrite. A nielen v hokeji. Nielen v zimných športoch. Skúste im povedať, že sú malá krajina.

Fráza o obrovskom úspechu pre malú krajinu v skutočnosti znamená toto: vieme, že to robíme zle, a úspech sme dosiahli napriek tomu, že to zle robíme. A aj to vieme.

Teoreticky nám nič nebráni byť ako Fíni. Len sme sa rozhodli inak. A nielen v športe. Rozhodli sme sa, že budeme inak fungovať. Ako krajina, ako spoločnosť. To je ten základný rozdiel.

O úspešnosti krajiny nerozhoduje rozloha ani počet obyvateľov, ale to, ako funguje. Slovensko nie........

© SME.sk