Keď privolať si taxík je nesplniteľná úloha (píše Samo Marec)

Nemám taký telefón, hovorila osemdesiattriročná pani.

Autor je publicistaPred niekoľkými dňami som nestíhal, tak som si zavolal taxík. Vyšiel som pred vchod a všimol som si, že na dvore vo vnútrobloku stojí staršia pani a cez okno auta sa rozpráva s iným taxikárom. Môj odvoz o chvíľu prišiel, nasadol som, aj som sa dosť ponáhľal. Keď sme sa chystali odísť, pani zaklopala na okno. 

„Ani s vami sa nedohodnem, aby ste po mňa zajtra o pol ôsmej prišli?“ opýta sa, keď šofér spustí okno. 

Pozriem sa na šoféra, šofér na mňa. Aplikácia mi hovorí, že sa volá Zochirchon. Opýtam sa ho, či hovorí po slovensky: trochu áno, ale nie dosť na to, aby to vybavil. Po anglicky? Nie. Je to moja situácia. 

„Potrebujete aplikáciu,“ poviem jej a uvedomujem si, že som sa práve odvážne vydal do slepej uličky. „Nemám taký telefón.“ „Tak si potrebujete číslo pozrieť na internete.“ Mlčky sa na mňa pozrie. Som pod tlakom: pani je naliehavá, šofér celkom nerozumie, čo sa deje, meškal som aj bez toho a teraz budem ešte viac. Vtedy človek nerozmýšľa celkom racionálne. „Telefónny zoznam?“ skúsim s vedomím, že vlastne ani neviem, či telefónne zoznamy ešte existujú, ale pravdepodobne nie.  „Dajte mi číslo na taxík,“ povie pani pomerne rázne. 

Taxík som si však cez ústredňu naposledy volal možno pred desiatimi rokmi. Rozhodne pred covidom, čo je môj bod, podľa ktorého veci delím na predtým a potom.  

Vyberiem telefón, tipnem si, že pod BA Taxi hádam ešte budem mať niečo uložené. Skúšam, trvá to dlho. Žiadne číslo však nenachádzam. Taxikár to sleduje, je trpezlivý, ale čas beží. Už takmer určite meškám.  

Pozriem internet. V strese si neviem spomenúť ani na jeden názov taxislužby. Po chvíli nájdem číslo, ktoré vyzerá, že by mohlo fungovať. Začnem jej ho........

© SME.sk