Chvála nedokonalých riešení a improvizácie, ktoré postavili Európu

Nedokonalosť nie je chyba

Autor je vydavateľom euBrief.Európska spolupráca je pozliepaná z polovičatých riešení, kompromisov, z ktorých nik nie je úplne šťastný, a improvizácie. Nedokonalosť nie je chyba, ale dizajna – prekvapivo úspešnýa. 

Prejav, v ktorom francúzsky minister financií Robert Schuman pred 76 rokmi načrtol myšlienku politickej spolupráce v Európe, nebol detailným plánom, ako to dosiahnuť. Bol ambicióznym snom o jednote a náčrtom prekvapivo neambicióznej metódy - začnime po kúskoch, potom uvidíme. 

Bez improvizácií by sa chaotický podpis Rímskej zmluvy, ktorá v roku 1957 položila základ súčasnej Únie, možno zmenil na diplomatickú katastrofu. 

Prvotný hriech chaosu 

Zmluvu na poslednú chvíľu dohodli v belgickom Val Duchesse. Všetok materiál – písacie stroje, papier, cyklostylové kopírky – spolu s úradníkmi a delegáciami naložili do vlaku. Keď súprava dosiahla švajčiarske hranice, nastal prvý problém: miestne pravidlá neumožňovali mať v jednej súprave osobné a nákladné vagóny.  

Vagón s materiálom tak odpojili a cestoval samostatne. Na talianskej hranici zistili, že sa stratil. Po čase ho našli - v Miláne. Vlak dorazil do Ríma s výrazným meškaním a ceremónia podpisu zmluvy sa blížila. Všetko vybalili, no ukázal sa ďalší problém: cyklostylové stroje nemohli byť priamo v sálach paláca Palazzo dei Conservatori. Pri práci by mohli atramentom poškodiť vzácne fresky. 

Príprava sa tak presunula do suterénu. Aby dobehli čas, najali na prípravu talianskych študentov. Tí za dva dni vyhlásili štrajk, do Ríma tak museli doviezť pisárky z Luxemburska. Kópie zmluvy na podpis boli preto pripravené až tesne pred ceremóniou. Aby papier vyschol, porozkladali ho na noc v miestnosti. Upratovacia služba ho považovala za odpad a všetky kópie Rímskej zmluvy vyhodila.  

Na ďalšie prípravy nezostal čas. Zástupcov šiestich krajín tak 25. marca 1957 v sále Orazi a Curiazi čakali kôpky prázdnych papierov, vytlačené boli iba podpisové hárky.  

Rôzne verzie príbehu sa v detailoch líšia, no ako celok je dobrou viacnásobnou metaforou. Prázdne podpísané papiere zapĺňame dodnes. Dohadujeme spoločné pravidlá, hádame sa pri tom, hľadáme spoločný postoj, aby sme ho potom ikskrát menili, lebo svet okolo aj........

© SME.sk