Ilúzie o čínskom zlatom daždi (píše Peter Weiss)

Česká skúsenosť varuje

Autor je bývalý veľvyslanec a bývalý predseda SDĽNa tom, že slovenský prezident rokuje s čínskym prezidentom nie je nič zlé. Otázkou je, za akú politickú cenu a s akými očakávaniami a bezpečnostnými poistkami do takéhoto partnerstva s veľmocou s autoritárskym politickým režimom vstupujeme.Prezident Peter Pellegrini sa z Pekingu vrátil s prísľubmi spolupráce v automobilovom priemysle, robotike, umelej inteligencii, vede a výskume. Hovoril o možnom príchode ďalšej čínskej automobilky, lepšom prístupe slovenských firiem na čínsky trh a o Slovensku ako „advokátovi dobrých vzťahov“ medzi Čínou a Európskou úniou.Zatiaľ však nebol predstavený žiaden nový záväzný investičný kontrakt s konkrétnou sumou, termínom a počtom pracovných miest. Politický úžitok návštevy na najvyššej úrovni pre Peking je okamžitý, slovenský ekonomický úžitok zostáva v rovine prísľubov.Tento obraz mi pripomína českú skúsenosť z čias prezidenta Miloša Zemana. Pôsobil som ako slovenský veľvyslanec v Prahe a jeho politiku zbližovania s Čínou som mohol sledovať zblízka. Aj vtedy sa vytvárala atmosféra historického prelomu.

Menej ako sa sľubovalo

Miloš Zeman si vybudoval osobný vzťah so Si Ťin-pchingom, v roku 2015 sa ako jediný líder členského štátu EÚ zúčastnil na vojenskej prehliadke v Pekingu a o rok neskôr prijal čínskeho prezidenta v Prahe s mimoriadnymi poctami. Česko a Čína vyhlásili strategické partnerstvo a podpisovali sa desiatky dohôd a memoránd.Prezident Zeman v roku 2016 očakával čínske investície za 95 miliárd českých korún, teda orientačne 3,8 miliardy eur. Pražský hrad prezentoval dohody, ktoré mali do roku 2020 priniesť takmer 232 miliárd korún, teda asi 9,3 miliardy eur.V skutočnosti prílev čínskych investícií podľa údajov ČNB v roku 2017 predstavoval iba 5,8 miliardy korún. Aktuálna retrospektíva Demagog.cz uvádza, že podľa údajov CzechInvestu hodnota projektov čínskych investorov za celé obdobie rokov 1993 až 2025 dosiahla približne 18 miliárd korún, teda asi 720 miliónov eur. Rozdiel medzi politicky komunikovanými očakávaniami a doloženými praktickými výsledkami je priepastný.Nevýznamnosť čínskych investícií ilustrujú údaje ČNB z roku 2024, podľa ktorých 93,6 percenta priamych zahraničných investícií v Česku pochádzalo z Európy a zo štátov mimo Európy viedli Južná Kórea, USA a Japonsko. Český vývoz do Číny v rokoch 2012-2022 vzrástol z 28,6 na 45,6 miliardy korún, ale čínsky vývoz do Česka sa v rovnakom období zvýšil z 263,2 na 536,3 miliardy korún. Deficit vo vzájomnom obchode sa zvýšil o 128,6 percenta.

Kupovali hotely a futbalové mužstvo

Čínske peniaze navyše smerovali prevažne do nákupov existujúceho majetku: hotelov, nehnuteľností, futbalovej Slavie, pivovarov, cestovnej kancelárie či podielov v zavedených českých firmách. Samozrejme, to nie je bezvýznamné, veď napríklad postup Slavie až do Ligy majstrov je výsledkom čínskej investície. Nie je to však sľubovaná vlna nových fabrík, výskumných........

© SME.sk