Niektoré z týchto „pascí“ presne popisujú súčasný stav Slovenska

Autorka je sociologička„Ťažko sa aj mne niekedy v tom zorientovať, lebo sme na všetky štyri strany, ale vychádzať s každým dobre je niekedy komplikované,“ povedala novinárom bratislavská seniorka, keď si na oslavách MDŽ vypočula prejav premiéra, konkrétne časť o medzinárodnej situácii a zahraničnej politike vládnej koalície.

Nefalšovaný hlas ľudu otvára nejednu otázku o tom, ako slovenská verejnosť vlastne vníma našu multivektorovú zahraničnú politiku, ako rozumie tomu, čo vládni politici na túto tému hovoria, ako číta to akože sebavedomé bitie sa do pŕs pri neustálom opakovaní čarovného, ale dokonale vyprázdneného, slova „suverenita“ a spojenie „politika na všetky štyri svetové strany“.

V minulosti sme na základe výskumov často konštatovali, že veľká časť slovenskej verejnosti nerada rieši dilemu Západ alebo Východ a radšej Slovensko civilizačne umiestňuje do akéhosi bájneho stredu, do medzipriestoru: ani – ani, alebo aj - aj. Skrátka, dobre známa archetypálna stratégia prežitia - byť za každých okolností so všetkými zadobre, lebo veď malé Slovensko nič nezmôže.

Dlhé roky bol práve tento postoj väčšinový. V roku 2024, asi aj pod vplyvom invázie Ruska proti Ukrajine, sa stredová pozícia mierne oslabila – už nie je väčšinová, i keď stále pomerne silná (40 percent), zato zosilnela tá časť spoločnosti, ktorá hovorí, že Slovensko by malo stáť na strane Západu (46 percent).

Hlavný koaličný postoj však hovorí pravý opak. Snáď neprejde deň, aby napriek opakovanému označovaniu Európskej únie za „náš životný priestor“ nezazneli spochybňujúce vyhlásenia, ktoré z nás robia 'medzipriestor'. A to napriek tomu, že formálne (a aj zmluvne) je naša pozícia jasná. Navyše, nás tým vracia do geopolitickej mentality, ktorú sme........

© SME.sk