Z detí sme spravili vzácne orchidey, aj preto ich máme stále menej (píše Miroslav Beblavý) |
Z detí sme spravili vzácne orchidey, aj preto ich máme stále menej (píše Miroslav Beblavý)
Šestnásťročných odprevádzajú rodičia na dvojdňový výlet
Autor je bývalý poslanec Národnej rady, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne.Mladší syn išiel tento víkend na dvojdňovú školskú expedíciu. Začínali v piatok ráno 8.20 v Modre. Keď na mňa skúšal, či ho neodveziem na miesto zrazu, prišlo mi to veľmi ironické.
Zmyslom celej veci je totiž ukázať samostatnosť a dostať sa vo veku 16 rokov z Bratislavy do Modry nepredstavuje zásadnejší výkon. Keď sa však večer manželka vrátila zo služobnej cesty, nezaváhala ani na sekundu: “Samozrejme, že ťa tam zoberiem.”
Večer ma potom informovala, že všetci účastníci expedície tam mali rodičov, ktorí ich doviezli a odprevádzali. Nejde pritom o drahú súkromnú školu, ale o štátne gymnázium.
Skúsil som si predstaviť seba v rovnakom veku. Mal som a mám úžasných rodičov, ale som si istý, že by im ani mne nenapadlo to za mňa riešiť. Jednak museli byť v práci a brať si pol dňa dovolenky kvôli niečomu takému by im pripadalo hlúpe. Najmä by na to nevideli najmenší dôvod.
Slovenská sociologička a matka troch detí Anna Micał-Čujová nedávno poskytla denníku Postoj fascinujúci rozhovor o rodičovstve, kde poukazuje na to, ako sme prebrali tzv. kórejský model: “V Južnej Kórei je obrovský tlak na to, aby rodičia z dieťaťa urobili úspešný 'projekt' (...) Rodičovstvo sa stáva akýmsi elitným športom – rieši sa, čie dieťa bude lepšie pripravené, či mu rodičia dokážu kúpiť byt, auto alebo zaplatiť drahý výlet.”
Znalci vedia, že práve Južná Kórea trpí najnižšou pôrodnosťou na svete. Byť dobrým rodičom totiž znamená čoraz väčšiu obeť a ľudia ju nechcú alebo nevedia priniesť. A keď už áno, radšej zostanú pri jednom dieťati.
Na Slovensku to vystihla redaktorka Denníka N Ria Gehrerová, keď nedávno napísala dlhý článok o tom, prečo pravdepodobne bude mať doma jedináčika. Krásy rodičovstva zažila s prvým dieťaťom a “túžba zažiť niečo nové sa nám… už s ďalším dieťaťom nespája”.
Je to na prvý pohľad veľmi zvláštne - ak človek zažije niečo tak úžasné, ako je podľa jej vlastných slov materstvo, malo by ho to skôr motivovať k opakovaniu, nie k pocitu, že stačilo.
Čo sa teda deje? Zvyšok jej textu možno najlepšie zhrnúť jedným citátom: “Deti? Komplikácia!” Autorka poukazuje na to, že pre mnohých ľudí bariéry nie sú len o priamych finančných či kariérnych nákladoch, ale súvisia s........