Sú Američania len bohatí Rusi? |
Sú Američania len bohatí Rusi?
Čo Trump a Putin urobili z geopolitického vtipu z deväťdesiatych rokov.
Autor je hlavným analytikom českých Hospodárskych novínMladistvo vyzerajúci a bez kravaty. Aj keď Paul Chaisty na prvý pohľad nespĺňa archetypálnu predstavu oxfordského profesora, je na slávnej britskej univerzite profesorom ruských a východoeurópskych štúdií. Vlani mu v spolupráci s kolegom Stephenom Whitefieldom vyšla kniha zhrňujúca dvadsať rokov výskumu ruskej spoločnosti.
Jej základné závery nedávno predstavil v rezidencii britského veľvyslanca v Prahe pri vysoko intelektuálne poňatej prezentácii a následnej diskusii, kde sa trochu viac než podstata riešila metodológia prieskumu, ako to už u akademikov niekedy býva.
Kniha How Russians Understand the New Russia: Consolidation and Contestation (Ako Rusi chápu nové Rusko: konsolidácia a spochybňovanie) zhrňuje vývoj vzťahu ruskej spoločnosti k politickému systému na základe prieskumov robených od roku 1993 do roku 2021. Profesor Chaisty účastníkom debaty predstavil základné závery, kde sa potvrdilo to, čo kolegovia novinári, ktorí sa roky Ruskom zaoberajú, dookola opakujú: Rusom po divokých deväťdesiatych rokoch vyhovuje vláda pevnejšej ruky.
Milované Rusko, kde sa nedá žiť
Po roku 2014, teda po anexii Krymu a začiatku vojny proti Ukrajine, ešte stúpol vplyv tých, ktorí si myslia, že Rusko by sa vôbec nemalo pokúšať o nejakú integráciu do Európy a budovanie demokracie. Naopak, budúcnosť krajiny je v čo najväčšej samostatnosti a presadzovaní autoritárskeho systému vlády.
Chladná politologická analýza profesora Chaistyho dospela napríklad k záveru, že pravidelne sa rituálne opakujúce voľby – v demokraciách vrcholná politická udalosť – prispeli v ruskom prostredí k depolitizácii politiky. Pristihol som sa však, že vedecky podloženým záverom profesora verím menej než napríklad niekoľkým českým novinárskym kolegom, ktorí v Rusku žili, precestovali ho, hovoria o ňom v médiách a píšu knihy.
V profesorovom výklade totiž chýbala emócia, ktorá je základom vzťahu Rusov ku svojej krajine a systému, v ktorom žijú, bez ohľadu na to, ako sa k nim správa momentálna vláda. A ktorú niekedy márne hľadáme v západnom politickom myslení. Takto vzťah ku krajine, kde sa vlastne nedá žiť, ale je naša, krásne vyjadruje vo svojich memoároch spisovateľ Vladimir Nabokov, pričom ho vo svojich prózach zároveň karikuje pomocou postavy emigrantského profesora Pnina.
Pri debate s profesorom Chaistym som si spomenul, ako som kedysi v polovici deväťdesiatych rokov s jedným zo svojich bývalých šéfredaktorov po návrate z dlhšieho pobytu v Spojených štátoch diskutoval o tom, že Američania sú svojím prístupom k svetu a medzinárodným vzťahom vlastne len bohatí Rusi. „Napíš to ako projekt a choď na rok tam aj tam, na toto určite grant dostaneš,“ bola jeho len napoly ironicky mienená rada.
Ako mnoho iných dobrých rád skúsenejších kolegov som ju nevyužil. Ale toto porovnanie sa mi vrátilo práve pri prezentácii Paula Chaistyho, pretože mi začali naskakovať rôzne porovnania toho, ako súčasní lídri Spojených štátov a Ruskej federácie zaobchádzajú so svetom a ako sa to premieta do národov, ktorým vládnu.
Podobností je viac než dosť. Vladimir Putin na základe chybnej úvahy o rýchlom víťazstve rozpútal vojnu na Ukrajine, z ktorej už piaty rok hľadá cestu von za cenu vykrvácania a ohrozenia budúcnosti ruského národa i štátu. Donald Trump pred štyrmi týždňami na základe chybnej úvahy začal konflikt v Perzskom zálive a podľa toho, čo píšu americké médiá ako New York Times, bol prekvapený, že sa iránski ajatolláhovia nevzdali podobne ako začiatkom roka Venezuelčania.
Koniec vojny je v nedohľadne a jej dopady na svetovú ekonomiku a na globálne vzťahy i na samotnú Ameriku budú nedozierne – stačí sa pozrieť, čo robí, alebo skôr nerobí, hlavný americký rival Čína. V podstate len čaká, až sa Spojené štáty samy vyčerpajú.
Ruský i americký vládca zatiahli svoje krajiny do vojny, ktorú si sami zvolili, nie do vojny z nutnosti, nevyhnutnej pre obranu a prežitie štátu či národa. Takúto vojnu z nutnosti vedú napríklad Ukrajinci s Rusmi.
Ďalšou spoločnou črtou oboch lídrov niekdajších rivalov z čias studenej vojny je snaha ovládnuť informačný priestor a diktovať domácemu publiku, ako má vnímať svet okolo seba a zároveň pomocou propagandy ovplyvňovať verejnú mienku vo zvyšku sveta. Trump nadáva na rôzne médiá a označuje ich správy za „fake news“. Putin postupne nechával nepohodlné médiá a ich novinárov i majiteľov „miznúť“.
Trump si síce vytvoril vlastnú sociálnu sieť, ale poistil si, aby majitelia tých najväčších stáli po jeho boku počas inaugurácie – pretože je to výhradne americká vláda, ktorá ich môže v prípade potreby zregulovať a prinútiť tak k poslušnosti. Niečo podobné teraz robí Putin v Rusku, keď postupne vypína pôvodne „ruskú“ sociálnu sieť Telegram a zvyšok sveta schováva – podľa čínskeho vzoru – za kybernetický múr.
To sú ale novinárske paralely. „Môjho“ nápadu porovnať oba veľké národy a ich prístup k životu, demokratickým hodnotám alebo biznisu, sa v minulých dekádach chopilo množstvo akademikov i analytikov, použilo množstvo rôznych sociologických metód, na základe ktorých vypracovalo množstvo odborných článkov a publikácií. Veľká časť z nich dospieva k podobným a pochopiteľným záverom.
Rusi majú radšej istotu a stabilitu vrátane finančnej, sú vernejší skupine, ľahšie prijímajú a tolerujú i vzdialenejšiu moc a vládu. Američania prikladajú väčší význam vnútornej motivácii, práci a rastu, a to predovšetkým individuálnemu, s mocou chcú skôr viesť dialóg, než ju len poslúchať a majú väčšiu ochotu niesť riziko a prijímať inovácie.
Z vety „Američania sú len bohatí Rusi“ robia tieto výstupy skôr „švejkovinu“, ktorou sa dá zľahčiť vlastne čokoľvek. Toto Česi robia radi a často, aby nemuseli zaujať k problému konkrétny postoj.
Od hodnotových postojov Američanov a Rusov sa odvíja vzťah oboch národov k slobode. Rusi sú ochotnejší obetovať slobodu za cenu istoty, ako ukazujú v súčasnom Putinovom Rusku, zatiaľ čo Američania akceptujú väčšiu neistotu a riziko práve kvôli slobode. Pre Rusov je po historickej skúsenosti chaosu 90. rokov sloboda synonymom pre násilie, kriminalitu a rozpad spoločnosti. Pre Američanov je to zdroj osobného rastu a rozvoja seba i spoločnosti, pretože veria, že väčšina ľudí vie slobodu dobre použiť.
Lenže ako ukazujú prieskumy Gallupovho ústavu, tento tradičný americký postoj prežíva určitú krízu. Vlani bolo so svojou osobnou slobodou spokojných len 72 percent Američanov, pričom v predchádzajúcich pätnástich rokoch bol priemer 83 percent.
Čo si o slobode naozaj myslia Rusi, sa asi nikdy nedozvieme. Z prieskumov ruského Centra Levada, na ktoré sa dá asi najviac spoľahnúť, vyplýva, že Rusi západný systém slobody a demokracie rozhodne nepreferujú, pretože sú pre nich symbolmi chaosu a neistoty.
Ideológovia ruského režimu vykladajú ruský postoj k slobode napríklad vo vládnom odbornom časopise Štátna služba ako posun od slobody k „vôli“, vďaka ktorej je človek schopný zmobilizovať sa v krízovom momente k hrdinskému činu. Ale v bežnom živote Rusi nemajú vôľu do pravidelnej systémovej práce, ktorá je základom dlhodobého úspechu a prosperity. Sloboda vraj nie je individuálna vlastnosť, ale vnútorná sila prekonávať prekážky. Či takéto články niekto číta a berie ich vážne, to je už iná otázka.
V Amerike sa práve odohráva súboj o to, ako vážne chce vláda presadiť do reálneho života postuláty hnutia MAGA, ktoré chcú modelovať amerického človeka podľa konzervatívno-kresťanského vzoru. Má sa tak – v jeho videní sveta – zvrátiť vývoj posledných dekád, ktorý posunul hranice slobody niekedy až absurdným smerom typu, že si človek môže každý deň zvoliť iné pohlavie podľa toho, ako sa práve cíti.
Pri všetkých opísaných rozdieloch majú vládne sily Ruska a Ameriky jedno spoločné: Chcú zakryť realitu a zložitosť moderného sveta jednoduchým výkladom, ktorý im umožní získať peniaze a moc. A oboje si udržať. K tomu treba dovnútra vlastnej spoločnosti vysielať strach pomocou brutálnej sily, ktorá môže mať rôznu podobu, od ruskej tajnej služby FSB po americkú protimigračnú políciu ICE. Navonok je nutné ukazovať iné svaly, od jadrových zbraní cez lietadlové lode po nástroje umelej inteligencie.
Nič tak neilustruje úpadok predtým takej sofistikovanej medzinárodnej mocnosti – Spojených štátov – ako porovnanie s Ruskom, ktoré sa pomaly, ale isto mení v ekonomický prívesok Číny. Rusko navyše žije v ilúzii, že bude môcť v budúcnosti robiť nezávislú svetovú politiku.
Vtip z deväťdesiatych rokov sa tak stáva hrozivou realitou, ktorá môže akademikom priniesť mnoho námetov na odborné články a knihy. Ak ich niekto v novotvorenom systéme, smerujúcom aj v Spojených štátoch k vláde pevnejšej ruky, nechá slobodne bádať a výsledky výskumu zverejniť.
Najčítanejšie na Komentáre
Cesta do duše voliča liberálnych strán (píše Beata Balogová) 5 924
Pellegrini sa neudržal 4 711
Cynická obluda: Dokonale tautologická tlačovka 3 391
Lukášovi Machalovi, Martine Flašíkovej a Matúšovi Oľhovi s láskou (píše Samo Marec) 1 173
Karikatúra dňa: Kreatívne riešenie 611
Cynická obluda: Paradox SFZ 552
Bolestná výnimka z tárania 440
Cirkus odíde a zostane po ňom zápach 428
Pellegrini sa neudržal 22 520
Telá sedliačok niesli ekonomiku domácnosti, častované bitkou, hladné, zodraté 8 092
Cesta do duše voliča liberálnych strán (píše Beata Balogová) 7 743
Cynická obluda: Dokonale tautologická tlačovka 5 987
Bolestná výnimka z tárania 5 667
Karikatúra dňa: Kreatívne riešenie 3 651
Cynická obluda: Paradox SFZ 2 206
Čo vláda považuje za svoje historické víťazstvo (píše Ivan Mikloš) 1 709
Pellegrini sa neudržal 22 520
Šimečkov bumerang 12 632
Cynická obluda: Paradox SFZ 9 487
Cesta do duše voliča liberálnych strán (píše Beata Balogová) 8 760
Telá sedliačok niesli ekonomiku domácnosti, častované bitkou, hladné, zodraté 8 225
Orbán - od kultu hrdinov k ruským sluhom (píše Michal Havran) 6 629
Kto tu je posadnutý Ruskom? 6 029
Cynická obluda: Dokonale tautologická tlačovka 5 987
Irán našiel najsilnejšiu zbraň, Trump na ňu zatiaľ nemá odpoveď. Vojna sa len tak neskončí 39 404
Demokrati ženú Pellegriniho do vlastnej pasce 24 719
Pellegrini sa neudržal 22 520
Toto je zločin páchaný na Slovensku (píše Samo Marec) 19 120
Európske tajné služby už dávno vedia, čo robia Orbán a Fico v Moskve 16 749
Šimečkov bumerang 12 632
Cynická obluda: MEGA šašo 10 480
Cesta do duše voliča liberálnych strán (píše Beata Balogová) 10 409
Klíma v horúčavách nestíha? Chyba nie je vnútri, ale vonku
Predaj dlhopisov štátu skončil. Investori majú ďalšie možnosti
Investori presúvajú kapitál. Domáci správca prekonal 3 miliardy.
Keď zákazník nie je limitovaný hotovosťou, zvyčajne minie viac
Slovenská sporiteľňa je najlepšou bankou na Slovensku
Dlhovekosť nie je náhoda, ale výsledok zdravého životného štýlu
Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabiny za tisíce eur
Robíš túto chybu s peniazmi? Väčšina ľudí áno
17 miliónov dôvodov, prečo sa oplatí pracovať v Kauflande
Klíma v horúčavách nestíha? Chyba nie je vnútri, ale vonku
Letné dovolenky - tlak na dostupnosť Stredomoria
Slovenská sporiteľňa je najlepšou bankou na Slovensku
Prazdroj podporuje amatérske kluby v SR. Zapojte aj ten váš!
Keď zákazník nie je limitovaný hotovosťou, zvyčajne minie viac
Investori presúvajú kapitál. Domáci správca prekonal 3 miliardy.
EY Podnikateľ roka, farmár a primátor Ábelovej Jaroslav Maslen
Predaj dlhopisov štátu skončil. Investori majú ďalšie možnosti
Hlavné správy zo SME.sk
V STVR už prišla na rad aj Gyarfášová, výpoveď neprijala
Vlaskovej prišla prekážka v práci, v STVR podľa nej majú starosti s tým, ako ju nahradia.
Železiarne Podbrezová opäť prerobili milióny, Soták sa už po ostrej kritike Fica krotí
Doplácajú na vysoké ceny energií.
Priekupníci núkajú lístky zadarmo. Zápas v Bratislave bol na hrane, SFZ reaguje
Rumuni to chceli preložiť.
Susko chystá otvorenie spojených bratislavských súdov. Cena presiahla 60 miliónov
Rozpočet prekročili o päť miliónov eur.
Má 18, vystúpila na proteste, žiada Ficov odchod: Školstvo je v havarijnom stave, štát suplujú zbierky
Jej škola má deravú strechu.
Last Minute Dovolenka