Tragédia západnej nostalgie - Westalgia

Európa sa tragicky podceňuje

Autor je riaditeľ Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR)

Európski lídri si po odchode amerického prezidenta Donalda Trumpa z minulotýždňového samitu NATO v Ankare vydýchli. Napriek niekoľkým trápnym momentom – keď Trump opäť zopakoval svoju túžbu zmocniť sa Grónska a nezmyselne vyzval na zastavenie všetkého obchodu so Španielskom – sa stretnutie obišlo bez väčších katastrof.

Najdôležitejšie bolo, že Trump neoznámil výrazné stiahnutie amerických vojakov z Európy ani zámer opustiť alianciu. Dokonca sa priaznivo vyjadril o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom a prisľúbil Ukrajine licenciu na domácu výrobu rakiet protivzdušnej obrany Patriot. Na záver dokonca vyhlásil, že vo vzduchu cítiť „lásku“.

Ak však odhliadneme od dojmu, samit bol absurdným divadlom. Lídri NATO oslavovali záväzok zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP, hoci každý vie, že toto svojvoľne stanovené číslo samo osebe nič neznamená, pokiaľ sa nevedie seriózna diskusia o vojenských schopnostiach.

Hranica piatich percent vznikla minulý rok prakticky od stola len preto, aby uspokojila Trumpa.

Vo vzduchu bola "láska"

Ešte niekoľko mesiacov pred samitom sa tí istí lídri obávali, že Trump Spojené štáty z NATO stiahne alebo výrazne obmedzí ich vojenskú prítomnosť v Európe, ktorá by sa tak ocitla napospas Rusku Vladimira Putina. Aj preto venovali obrovské úsilie príprave samitu, na ktorom nemalo zostať nič na improvizáciu.

Obavy, že nevyspytateľný americký prezident využije stretnutie na oslabenie aliancie, boli citeľné. Keď prišla rozhodujúca chvíľa, európski lídri sa podľa všetkého predbiehali v chválení Trumpa. Najhorlivejšie pritom postupoval generálny tajomník NATO Mark........

© SME.sk