Budúcnosť s čínskymi charakteristikami

Ako nás Chinamaxxing formuje?

Autor je riaditeľom European Council on Foreign Relations, napísal knihu Surviving Chaos: Geopolitics When the Rules Fail

Po väčšinu 20. storočia nepredstavovali Spojené štáty iba miesto na mape. Predstavovali aj určitý bod v čase. Keď sa Západoeurópania po druhej svetovej vojne pozerali na Ameriku – hollywoodsky lesk, americké autá či nové vynálezy uľahčujúce každodenný život –, mali pocit, že sa pozerajú do budúcnosti.

Americký sen bol mimoriadne príťažlivý pre Východoeurópanov za železnou oponou, ale aj pre desiatky miliónov Číňanov v období otvárania a reforiem, ktoré sa začalo po smrti Mao Ce-tunga v roku 1976. Veľká ekonomická premena Číny bola sčasti inšpirovaná úžasom Teng Siao-pchinga nad americkou modernitou, ktorú mohol na vlastné oči spoznať počas oficiálnej návštevy Spojených štátov v roku 1979.

Presuňme sa však do roku 2026 a pozície sa obrátili. Pre väčšinu ľudí vo väčšine krajín možno dnes budúcnosť vidieť v Číne. Tak ako kedysi Hollywood ukazoval svetu, ako vyzerá moderný život, dnes Čína ukazuje mladým ľuďom v Afrike, Latinskej Amerike a dokonca aj v Spojených štátoch, ako vyzerá ekonomika postavená na zelenej energii, mobilných platbách a ďalších službách či pokročilej robotike.

Podľa Cobusa van Stadena z projektu China-Global South Project je Západ „čoraz viac vykresľovaný ako zahľadený do minulosti a spájaný s minulosťou“. Tento jav zrejme ešte urýchľuje trumpizmus svojím odmietaním obnoviteľnej energie a diverzity a svojím spoločenským konzervativizmom.

V mnohých častiach Západu viedlo rozčarovanie k fenoménu, ktorý sa na sociálnych sieťach označuje ako Chinamaxxing. Americkí a európski influenceri pri ňom vedome preberajú čínske zvyky, štýl a estetiku. Na globálnom Juhu však mladí ľudia nerobia len to, že napodobňujú čínske návyky, napríklad pitie teplej vody, alebo skúšajú taiči. Čoraz viac zároveň zažívajú, ako Čína mení ich každodenný život.

Je to znak skutočného historického zlomu. Po celé generácie sa väčšina krajín vymedzovala vo vzťahu k Západu. Niektoré sa snažili – alebo boli presviedčané –, aby napodobňovali západné modely rozvoja, napríklad Washingtonský konsenzus. Mnohé chceli získať západné technológie, pomoc alebo jednoducho uznanie Západu. Iné sa proti západnému vplyvu stavali a kritizovali jeho pokrytectvo, no aj ich alternatívne modely vznikali najmä ako opozícia voči nemu.

Tak či onak, Západ bol dlho hlavným referenčným bodom, cez ktorý sa geopolitika chápala aj vysvetľovala. Keď krajiny Sahelu pozvali žoldnierov z ruskej Wagnerovej........

© SME.sk