Kto tvorí Trumpovu Radu mieru?

Aké sú záujmy tvorcu, členských štátov a pozorovateľov

Autor je politický geografSlovensko sa 19. februára ako pozorovateľ zúčastnilo na prvom zasadnutí Rady mieru, ktorú založil americký prezident Donald Trump. Popud na založenie Rady dala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 2803 z novembra 2025, ktorá jej zverila riadenie mierového usporiadania Pásma Gazy spoločne s Medzinárodnými stabilizačnými silami. V charte Rady mieru však nie je zmienka ani o OSN, ani o Pásme Gazy. 

Práve naopak, charta ju definuje ako "medzinárodnú organizáciu, ktorá sa snaží podporovať stabilitu, obnoviť spoľahlivú a zákonnú správu vecí verejných a zabezpečiť trvalý mier v oblastiach postihnutých alebo ohrozených konfliktom".

Niektorí odborníci preto právom namietajú, že Trump sa snaží Radou mieru nahradiť samotnú OSN. Nahráva tomu aj situácia, že 138 zo 193 členských štátov, na čele s USA, neuhradilo včas svoje členské poplatky do OSN a uvrhlo tým svetovú organizáciu do finančnej krízy.

Trump vo svojej snahe podkopať čo najviac multilaterálnych organizácií vytvára Radu mieru – oligarchickú štruktúru, kde budú takmer o všetkom rozhodovať Američania. Jej doživotným predsedom bude sám Trump, sám vyberie svojho nástupcu a šesť z ôsmich ďalších členov Výkonného výboru tvoria občania USA vrátane Trumpovho zaťa. 

Už na prvé zasadnutie prišli Trump, egyptský a vietnamský diktátori Sísí a Tô Lâm či marocký a saudský kráľ Mohammed VI. a Salmán s 13 ďalšími konfliktmi, ktoré by Rada mala riešiť. Vrátane Mjanmarska, kde nie je cieľom demokracia ani autonómia menších kolonizovaných národov, ale obnovenie potrubí do Číny. Alebo Haiti, kde nejde o to riešiť chudobu, rozpadnuté inštitúcie a zdevastovanú ekonomiku, ale vyskúšať korporátnu vládu za pomoci žoldnierskych firiem, teda súkromných armád.

Na motiváciu zúčastnených môžeme nazerať z dvoch pohľadov. 

Prvou skupinou členov rady sú štáty v zúfalej geopolitickej situácii. Na svoje prežitie potrebujú úzke vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sú dostatočne vzdialené, aby si ich nemohli pripojiť, ale tiež dostatočne silné, aby to nedovolili ani iným veľmociam.

Patrí sem Mongolsko, stiesnené medzi Čínou a Ruskom, časti mongolského národa sú dokonca pod ich okupáciou. Ďalej Arménsko, vtesnané medzi historicky nepriateľské Turecko a Azerbajdžan, obrané nimi o svoje historické územia. Štát, ktorý navyše zradil jeho doterajší ochranca, Rusko.

Je tam aj Paraguaj, vklinený medzi regionálne veľmoci Brazíliu a Argentínu, a ako na zasadnutí Rady mieru pripomenul jeho prezident, vo vojnách s mocnými susedmi stratil polovicu svojho územia a 90 percent obyvateľov. 

Ďalej Kosovo, ktoré sa nevie dostať do OSN, aj po 18 rokoch nezávislosti uznáva len 110 zo 193 členských štátov, a v jeho uznaní nie je zajedno ani celá Európska únia, o členstvo v ktorej tak stojí.

Pakistan, ktorý po skončení studenej vojny hodil jeho kľúčový spojenec cez palubu, lebo pre USA je výhodnejšia spolupráca s Indiou než s ním. Štát, ktorý sa cíti v smrteľnom ohrození (v roku 1971 mu už India vzala polovicu obyvateľov, keď sa odtrhol Bangladéš) a ktorý sa stal takým blízkym vazalom obrovskej Číny, že to už ohrozuje jeho suverenitu. A napokon Vietnam, ktorý si už pred 47 rokmi na vlastnej koži vyskúšal čínsku rozpínavosť. 

Druhou skupinou sú regionálne veľmoci Perzského zálivu, ktorým neobmedzené príjmy z ropy umožnili nadopovať sa nearabským obyvateľstvom z Ázie, tvoriacim kastu robotníkov pracujúcich často v otrockých podmienkach, a Európanmi, tvoriacimi strednú kastu technokratov. Nafúkli sa na niekoľkonásobok svojej pôvodnej veľkosti a začali mnohé proxy vojny a súperenia na severovýchode Afriky, od Líbye cez Sudán, Etiópiu a Somálsko až po Jemen.

Týmito absolutistickými monarchiami a súčasne veľmocami sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar. Pritom Katar si priviedol svojho neodmysliteľného spojenca a ochrancu – Erdoganovo Turecko, zatiaľ čo Saudská Arábia svojho vazala – Egypt pod diktatúrou maršala Sísího. Turecko si dotiahlo svoj fanklub – diktatúry z Organizácie turkických štátov: Azerbajdžan, Uzbekistan a Kazachstan, a k tomu Orbánovo Maďarsko. Saudi a Emiráty si dotiahli spojenecké arabské monarchie – Jordánsko, Maroko, Kuvajt a Bahrajn. 

Treťou skupinou sú krajiny, ktoré by sa rady stali regionálnymi veľmocami, ale bez pomoci USA na to nemajú.

Patria sem dva najľudnatejšie moslimské štáty Indonézia a Pakistan, ktoré sa však pre svoju polohu na periférii a malú silu nedokážu stať vodcami moslimského sveta.

A Trumpov režim, ktorý sa chce sústrediť na oblasť Pacifiku, si pre ostatné regióny vyhliadol aj svojich najspoľahlivejších miestodržiteľov: maďarského premiéra Orbána pre Európu, argentínskeho prezidenta Mileia pre Latinskú Ameriku a izraelského premiéra Netanjahua pre Blízky východ.

Na Radu mieru môžeme nazerať aj z pohľadu jej tvorcu, Trumpových Spojených štátov amerických. Od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 až do hospodárskej recesie Západu v rokoch 2008 až 2011 si USA užívali rolu hegemóna v unipolárnom svete. Tým, ako hlboko kríza zasiahla Západ a ako málo Čínu, však začala Amerika postupne strácať svoju schopnosť byť svetovým hegemónom.

Podobne ako Británia začiatkom 20. storočia, aj USA začali upúšťať od voľného obchodu, ktorý samy vybudovali, a uchyľovať sa k ochranárstvu. Od blahosklonného multilateralizmu – teda garantovania mnohostranných medzinárodných organizácií, smerom k dvojstranným vzťahom, v ktorých dokážu byť Spojené štáty stále dominantné.

Navyše Trump presadil avanturistickú politiku zbližovania s Ruskom, ktorá popudila jeho európskych spojencov, ohrozovaných rozpínavým ruským imperializmom. 

Proti takejto egoistickej politike, kde majú partneri ťahať za výrazne slabší koniec, sa vzbúrila väčšina spojencov Ameriky. Vzbura zasiahla tri najvýznamnejšie organizácie, predstavujúce kostru doterajšieho "slobodného sveta" a americkej dominancie v ňom: G 7, NATO a OECD, ktoré ukončením strategickej americkej účasti prišli o hlavný zmysel svojej existencie.

V G 7 sa proti Trumpovi postavilo ostatných šesť členov, zatiaľ čo členovia NATO začali bez Ameriky budovať tzv. koalíciu ochotných. Významný pilier americkej prítomnosti v Európe, OBSE – kontinentálna verzia OSN, sa už začatím ruskej invázie na Ukrajinu dostala do umelého spánku. Trump opustil už 60 organizácií z rodiny OSN a bude pokračovať. USA sa tak ocitli v medzinárodnej izolácii a potrebujú vytvoriť nový systém spojencov a vazalov. 

Novovytvorená Rada mieru sa rysuje ako snaha vytvoriť novú hegemonistickú organizáciu pre USA, ktorá by nahradila "nespoľahlivé" G 7, NATO a OECD, a naopak vyvážila hegemonistický systém Číny, predstavovaný blokmi BRICS a Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu (SCO). 

Ak si svet podľa USA rozdelíme na dve zóny, a to zónu priamej konfrontácie s Čínou, teda Pacifik, a zónu zázemia, tak v zázemí je kľúčová rola už spomenutých miestodržiteľov Orbána, Mileia a Netanjahua, sprevádzaného monarchami Saudskej Arábie, Emirátov a Kataru. 

V zóne priamej konfrontácie sa USA snažia do Rady mieru vtiahnuť krajiny, ktoré sa necítia úplne komfortne pod jednostrannou dominanciou Číny a na jej oslabenie hľadajú alternatívu. Preto sú tam tri členské štáty BRICS – Spojené arabské emiráty, Egypt a Indonézia. Preto sú tam aj štyri členské štáty SCO – Kazachstan, Uzbekistan, Bielorusko a Pakistan. A k tomu doterajší čínsky vazal Kambodža. 

Tí ktorí "len pozorujú" 

Pozorovateľské štáty možno rozdeliť do piatich skupín.

Prvú tvoria štáty, ku ktorým bola Trumpova vláda značne kritická, a je otázkou ich národnej bezpečnosti, aby si napravili reputáciu.

Patrí sem Rumunsko, ktoré viceprezident J. D. Vance tvrdo kritizoval za zrušenie prvej prezidentskej voľby a obvinil ho z obmedzovania slobody slova. Trumpova vláda začala z krajiny sťahovať svoje vojská a jej obrana pred Ruskom sa ocitla v kritickej situácii. Aj preto si rumunský prezident Dan ako jediný zástupca nečlenov vybojoval možnosť vystúpiť na zasadnutí rady a "pobozkať prsteň" jej predsedu.

Ďalšie je Mexiko, ktoré Trumpova vláda kritizuje, že púšťa do USA imigrantov a drogy, a ktorému hrozí americká trestná výprava do pohraničných miest ako Tijuana, Mexicali, Ciudad Juáres, Nuevo Laredo, Reynosa alebo Matamoros. 

Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré sa vďaka dobrým vzťahom ich lídrov s Donaldom Trumpom pasujú do roly sprostredkovateľov medzi EÚ a USA. Patria tam Fínsko prezidenta Stubba a Taliansko premiérky Meloniovej. 

Treťou skupinou sú štáty Európskej únie na periférii Blízkeho východu, ktoré poja historické väzby s Osmanskou ríšou: Grécko a Cyprus. Sú to štáty, ktoré sú s Izraelom a Egyptom prepojené v partnerstve proti Turecku. 

Štvrtú skupinu tvoria doterajší blízki spojenci Spojených štátov.

Európska únia, ktorej obrana územia je podľa jej zakladacích zmlúv zverená NATO – aliancii pod vedením USA. Poľsko, ktoré bolo jedným z najvernejších členov NATO a spojencom Washingtonu, okupačnou mocnosťou v Iraku – bez ohľadu na to, aká vláda bola pri moci. A napokon India, ktorá je spolu s Austráliou a Japonskom oficiálnym spojencom USA v skupine Quad – bezpečnostnej aliancii na zadržiavanie Číny.

Avšak voči ktorej Trump zaviedol drakonické clo, lebo nechcela uznať, že on dohodol mier medzi Indiou a Pakistanom. EÚ, Poľsko i India sú zneistené avanturistickou politikou Trumpovej Ameriky a vyčkávajú. 

Piatu skupinu tvoria štáty, ktoré možno označiť za fanklub Trumpových miestodržiteľov, Orbána a Netanjahua. Sem možno zaradiť Slovensko a Česko premiérov Fica a Babiša. Štáty, ktoré sa rozhodli bojkotovať odhodlanie demokratických krajín k úzkej spolupráci v koalícii ochotných a v jadre Európskej únie. Bojkotovať snahu Európanov brániť suverenitu svojich národov pred rozpínavosťou ruskej, americkej a čínskej ríše. 

Slovensko si môže slobodne vybrať svoje budúce geopolitické smerovanie. Na jednej strane je Európska únia – skupina 27 malých národov, ktoré spoločne tvoria silný blok, a kde má Slovensko svoje rovnoprávne miesto pri stole.

Jej šesťčlenné jadro, skupina EU 6, sa snaží čeliť rozpínavostí ruských, amerických a čínskych imperialistov v spolupráci s Britániou, Kanadou, Austráliou a Japonskom v rámci koalície ochotných. EÚ ako celok zase dohodami o voľnom obchode s Indiou, juhoamerickým Mercosurom a ázijským blokom ASEAN.

Na druhej strane sú tri ríše: čínska ríša s blokmi BRICS, SCO a Iniciatíva pásu a cesty (tzv. nová hodvábna cesta), Putinova ruská ríša s Eurázijskou ekonomickou úniou a Organizáciou zmluvy o kolektívnej obrane a Trumpova americká ríša so svojou Radou mieru. Je na nás, na ktorú stranu sa pridáme.

Najčítanejšie na Komentáre

Iránsky režim na hrane pádu. Prečo je to dobrá aj desivá správa zároveň? 5 557

Za kultúrnu vojnu a nikdy inak 1 313

Karikatúra dňa: Dymové signály 1 235

Čo by Slovensko dalo za Babišov plán (píše Miroslav Beblavý) 1 147

Aj keď sa rúca svet, Fico koná v prospech obžalovaného 727

Správny zásah v Iráne: medzi medzinárodným právom a realitou moci 612

Tri scenáre (ne)odchodu Samsungu zo Slovenska (píše Ivan Mikloš) 552

Ťahák na debatu s Ficom. Aké nepravdy, manipulácie a fauly používa a ako sa im brániť 431

Iránsky režim na hrane pádu. Prečo je to dobrá aj desivá správa zároveň? 9 143

Správny zásah v Iráne: medzi medzinárodným právom a realitou moci 8 866

Aj keď sa rúca svet, Fico koná v prospech obžalovaného 7 047

Čo by Slovensko dalo za Babišov plán (píše Miroslav Beblavý) 3 000

Za kultúrnu vojnu a nikdy inak 2 505

Tri scenáre (ne)odchodu Samsungu zo Slovenska (píše Ivan Mikloš) 2 307

Má silnejší právo útočiť? Irán ako ďalšia skúška nového svetového poriadku 2 198

Ťahák na debatu s Ficom. Aké nepravdy, manipulácie a fauly používa a ako sa im brániť 2 102

Má silnejší právo útočiť? Irán ako ďalšia skúška nového svetového poriadku 12 593

Cynická obluda: Bilancovanie Slovákov na ZOH Miláno 10 225

Iránsky režim na hrane pádu. Prečo je to dobrá aj desivá správa zároveň? 9 143

Správny zásah v Iráne: medzi medzinárodným právom a realitou moci 8 866

Cynická obluda: Keď už teda apelujeme logikou pri Rusku 8 407

Má Zelenskyj zlatú záchodovú misu? Podľa Orbána áno 8 101

Aj keď sa rúca svet, Fico koná v prospech obžalovaného 7 047

Budú podnikatelia nasledovať Ficovu príručku dobrého občana? 6 014

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 23 821

Ficov mier má cudzích mŕtvych (píše Beata Balogová) 19 932

Čo všetko nás naučil Rudolf Huliak 19 377

Buď sa vzbúria vojaci, alebo vojnu prestane podporovať obyvateľstvo 17 663

Cynická obluda: Ako si ruský kolaborant sám sebe ropnú núdzu vyrobil 17 299

Občan Fico hrá elektrické divadlo 16 536

Zápisky z mŕtveho domu (píše Michal Havran) 16 032

Má silnejší právo útočiť? Irán ako ďalšia skúška nového svetového poriadku 12 593

Čo rozhoduje o čerstvosti mäsa? Stačí jedna chyba a pokazí sa

Rodinný rozpočet pod tlakom konsolidácie

Excellence: Ikonická starostlivosť a farba s trojitou ochranou

Čo rozhoduje o čerstvosti mäsa? Stačí jedna chyba a pokazí sa

Ako ochrániť pokožku hlavy a udržať vlasy zdravé?

7 trikov, ako nakupovať online výhodnejšie

V obľúbenej časti Dúbravky dokončujú tento rok 255 nových bytov

Bodrum & Dalaman: Exkluzívna dovolenka na tureckom pobreží

Radikalizácia mladých sa začína potichu

Čo rozhoduje o čerstvosti mäsa? Stačí jedna chyba a pokazí sa

LESY SR odovzdali 70 kg diviny deťom v Topoľčanoch

Bodrum & Dalaman: Exkluzívna dovolenka na tureckom pobreží

Takmer 50,6 milióna lykožrútov v lapačoch

eFleet Day 2026: Prví prednášajúci a testovacie vozidlá

Rodinný rozpočet pod tlakom konsolidácie

Excellence: Ikonická starostlivosť a farba s trojitou ochranou

Hlavné správy zo SME.sk

Vojna od Dubaja po Libanon aj demokratická zmena. Aké sú scenáre vývoja v Iráne?

Iránsky ajatolláh je mŕtvy, prísť môže niekto horší.

Štát chce od ľudí vybrať 400 miliónov. Čo ponúkajú dlhopisy Patriot a Investor? (otázky a odpovede)

Predaj dlhopisov sa začne v pondelok.

Iránsky režim na hrane pádu. Prečo je to dobrá aj desivá správa zároveň?

Nikto sa už na nič ani nehrá.

Šíri osvetu o zdraví žien: Ich príznaky sú často prehliadané, lekári ich spoja so stresom a pošlú domov

Mária Nováková vytvorila komunitu, ktorá spája a podporuje ženy.

SME Minúta: V Kuvajte sa zrútilo niekoľko amerických stíhačiek, bojové operácie sa rozšírili aj na Libanon

Dianie na Blízkom východe sledujeme online.

Last Minute Dovolenka

© SME.sk