Algoritmus z nikoho fašistu neurobí. Je to komplikovanejšie

Algoritmy sociálnych sietí však robia prácu, s ktorou sa fašisti kedysi museli poriadne nadrieť.

Teoretička médií Olga Goriunova vo svojej knihe Ideálne subjekty opisuje drobnú, no výstižnú príhodu. Cez internet si kúpila niekoľko šiat.

Systém ju zrejme vyhodnotil ako „top zákazníčku za posledných sedem dní“ a do schránky sa jej začali hrnúť papierové módne katalógy. Medzi nimi aj katalóg módnej značky, ktorú založila manželka Davida Camerona, konzervatívneho premiéra, ktorý vyhlásil referendum o brexite.  

Politika v tom nehrala žiadnu úlohu. Softvér Goriunovú jednoducho zaradil medzi ľudí, ktorí nakupujú podobne, a práve krátkodobo míňajú viac než zvyčajne.

Žena, ktorú dáta jednej reklamnej firmy nedávno predtým opísali ako obyvateľku konkrétnej ulice v južnom Londýne, čo si objednáva biozeleninu a veľa kníh, cestuje mestskou dopravou a nie je na sociálnych sieťach, sa zarazila, keď na stole uvidela brožúru s tvárou manželky niekdajšieho premiéra.  

Znepokojene sa začala pýtať sama seba, či sa šaty, ktoré si kúpila, nepodobajú na šaty, aké nosia konzervatívne ženy. A či ju ako konzervatívnu nerozpoznávajú algoritmy a možno aj iní ľudia.  

Presne pre toto má autorka pojem „ideálny subjekt“. Slovo ideálny tu neznamená dokonalý, ale „modelový“, podobne ako je modelová figurína vo výklade. Ideálny subjekt je obraz, v ktorom sa máme spoznať a ktorému sa máme chcieť podobať.  

Ideálny subjekt je čosi ako štatistický dvojník – nie je to špecificky váš portrét, no je poskladaný z vašich nákupov, kliknutí, polohy a predovšetkým zo správania miliónov ľudí, ktorí sa vám v niečom podobajú. Ideálny subjekt vypočítava systém vždy znova, v okamihu, keď ho potrebuje.  

Predstavte si mamu, ktorá po návšteve pediatra večer na Facebooku vyhľadá vedľajšie účinky očkovania.

Nie je odporkyňou očkovania, len sa bojí o dieťa a zaujíma ju, čo nájde. Algoritmu však pripomína ľudí, ktorí hľadali to isté a potom klikali ďalej. O týždeň má mamička na sociálnej sieti videá o tom, „čo vám lekári nepovedia“, a pozvánky do skupín antivaxerov.

Nikto ju o ničom nepresviedčal. Systém ju len zaradil a začal sa s ňou rozprávať ako s niekým, kým (zatiaľ) nie je.  

Starí fašisti sa museli snažiť 

Fašistické hnutia medzivojnovej Európy mali jasnú predstavu o tom, akého človeka chcú. Mussolini aj Hitler hovorili o „novom človeku“: disciplinovanom, ochotnom obetovať sa, podriadenom národu. Tento ideál........

© SME.sk