Ius belli alebo o práve na vojnu |
Ius belli alebo o práve na vojnu
Napriek svojej krutosti iránsky režim príliš nevybočuje z extrémnych politických pomerov okolitých krajín.
Autor je filozofOd prvého útoku americko-izraelských vojsk na Irán uplynul viac než mesiac, ale stále neutíchajú vyjadrenia a diskusie o tom, nakoľko a či vôbec bol tento útok legitímny. Často sa tiež nastoľuje otázka, či má politický režim v Iráne vôbec nejakú legitímnu moc, a či sa naň preto dá uplatňovať právo na vlastnú suverenitu.
Hoci sa môže zdať, že ide výlučne o právny problém, nie je to tak, lebo podobné otázky boli témou filozofov od antiky po súčasnosť. Nemecký filozof Carl Schmitt tieto a podobné otázky zahrnul do obsahu pojmu práva na vojnu, ktorý interpretuje čisto subjektívne ako reálnu možnosť označiť na základe vlastného rozhodnutia niekoho za svojho nepriateľa a bojovať proti nemu.
Ale stačí to, aby takto ponímané právo bolo považované za legitímne?
Kedy je vojna (ne)legitímna?
Najskôr si pripomeňme, že legitimita, teda oprávnenosť, respektíve odôvodnenosť je úzko spojená s príbuzným termínom, s legalitou, zákonnosťou, avšak na rozdiel od nej nie je až tak pevne zrastená so zákonmi, a pri svojom ospravedlňovaní sa odvoláva i na nepísané pravidlá a na mimoprávne oblasti spoločenského života ako sú dejiny, mýty, tradície, morálka atď. A keď sa odvoláva na právo, nezriedka to robí len preto, aby ho vzápätí poprela, ako sa to často deje v prípade vyhlásenia vojny, načo upozornil napríklad Jacques Derrida.
Tým však tento pojem vyvoláva ďalšie otázky. Predovšetkým: môže byť vojenská invázia považovaná za legitímnu?
Všeobecne povedané, invázia jednej krajiny do druhej nikdy nebola a nie je úplne v poriadku, zvlášť, keď sa spolieha na tzv. právo silnejšieho. A prax silného a mocného je len zriedkavo aj vládou práva.
Preto jediným prostriedkom proti neoprávnenej sile je postaviť inú silu. Takýmto spôsobom neoprávnené užívanie sily privádza vždy toho, kto ju užíva, do vojnového stavu. To sú hlavné východiská odpovede na otázku legitimity otca liberálnej filozofie Johna Locka, ktoré sa stali podkladom pri písaní mnohých demokratických ústav.
Z toho potom robí dodnes aktuálny poučný záver, že politické spoločnosti nemôžu byť založené na ničom inom než na súhlase ľudí. Vojenský výboj je tak na míle vzdialený od toho, aby ustanovil demokratickú vládu. Na základe tejto tradície Charta OSN v roku 1945 postavila vojenskú inváziu mimo zákon a stanovila, že medzinárodné vzťahy musia byť nenásilné.
Pravda, ako vždy existujú niektoré výnimky.
Podľa expertky na medzinárodné právo Janiny Dillovej z Oxfordskej univerzity musíme rozlišovať dva rôzne typy pravidiel. "Jedny upravujú, kedy je vôbec legálne začať vojnu. Je to napríklad v sebaobrane alebo s mandátom OSN. Ďalšie potom stanovujú, akým spôsobom má byť vedená vojna, a to nezávisle od toho, či je samotný konflikt legálny. Ide tu predovšetkým o maximálne možnú ochranu civilistov.“
Aj v spojitosti s útokom na Irán sa kladie otázka, či nemôže byť ospravedlnením vojenskej invázie právo na sebaobranu a preventívny prvý úder? A ak áno, aký prípustný je jeho rozsah?
Právo na sebaobranu a preventívny úder
Ešte nizozemský filozof Hugo Grotius v polovici 17. storočia zaviedol dve nevyhnutné kritériá na uplatnenie tohto práva, platné podľa všetkého i v súčasnosti. A to, že akákoľvek vojna je ospravedlniteľná len v prípade bezprostredného ohrozenia a použitie sily musí byť nevyhnutné a primerané hrozbe.
Na neho akoby nadviazal anglický liberálny filozof John Stuart Mill, keď síce na jednej strane uznával nevyhnutnosť preventívnych opatrení štátu, ale zároveň varoval pred ich nadužívaním, zvlášť, keď tieto môžu byť rozlične interpretované a preto aj ľahko zneužiteľné.
A to je i konkrétny prípad americko-izraelskej vojny. Opakovaný argument, že Irán sa už roky vyhráža zničením židovského štátu, a teda Izrael má plné právo na sebaobranu a na preventívny prvý útok, neobstojí. Jednak práve preto, že to trvá už desiatky rokov, takže o bezprostrednej hrozbe nemôže byť asi ani reči. No najmä preto, že Irán zostáva pri slovných vyhrážkach (a ničím nepodložené správy o ukončenej výrobe jadrových zbraní, na tom sotva niečo menia). Naopak sa však zdá, že to, čo sú u Iráncov iba slová, Izraelčania napĺňajú činmi.
Pokiaľ ide o primeranosť „preventívneho“ útoku na Irán, Dillová jednoznačne tvrdí, že USA a Izrael hodili pravidlá vojnového práva za hlavu a odnášajú si to civilisti. Takýto prístup vyvoláva obavy o bezpečnosť a hodnoty, na ktorých stojí západné severoatlantické spojenectvo.
Má Irán legitímne právo na suverenitu?
Nakoniec sa pokúsim odpovedať aj na otázku, či možno považovať štát, ktorý nie je demokratický, automaticky za nelegitímny, a tým súčasne za štát s obmedzenou, prípadne so žiadnou suverenitou?
Niektorí tu hľadajú analógiu s nacistickým Nemeckom a s medzinárodným vojnovým tribunálom s niektorými nemeckými nacistickými pohlavármi v Norimbergu.
Vtedy i dlho potom prevládal nielen medzi obžalovanými, ale i významnou časťou nemeckej verejnosti názor, že tento súdny proces je nelegitímny už len preto, že ho viedli sudcovia cudzích mocností. Preto jednou z hlavných úloh tribunálu, samozrejme, popri spravodlivom potrestaní vojnových zločincov, bolo jednak spochybniť suverénne právo nacistického Nemecka prijať rasistické norimberské zákony z roku 1935, a zároveň presadiť princíp nadradenosti zásad medzinárodného práva, zahŕňajúcich tiež trestné činy proti ľudskosti a mieru.
Táto situácia sa však len ťažko dá porovnávať s dnešnou situáciou v Iráne. Napriek svojej krutosti, žiaľ, jeho režim príliš nevybočuje z extrémnych politických pomerov okolitých krajín, či už máme na mysli Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Egypt, Turecko a viaceré ďalšie, s ktorými Spojené štáty alebo Izrael naďalej udržujú tesnú spoluprácu.
A viete si čo i len predstaviť opačnú situáciu, že by sa nejakému štátu na svete znepáčili vyhlásenia i praktické kroky súčasných politických predstaviteľov Spojených štátov a Izraela, povedzme pre porušovanie noriem medzinárodného práva, alebo že by dospel k názoru, že ich vzťah k vlastným občanom sa stáva násilným a nedemokratickým, a preto má legitímne právo na ne vojensky zaútočiť?
Priznávam, ja nie. Prečo? Nuž nie preto, že by na to nebol žiadny dôvod, ale jednoducho preto, že tu v jednom prípade ide o stále ekonomicky a vojensky najsilnejšiu mocnosť sveta, a v druhom zase o jej zrejme najbližšieho spojenca.
A sme pri podstate problému, keď musíme konštatovať, že o práve na vojnu rozhoduje v prvom rade úroveň moci a sily. Taká je bez vznešených fráz o rovnosti a spravodlivosti, o slobode a demokracii realita sveta, keď niekto má len z titulu svojej mocenskej prevahy akoby prisúdené väčšie právo na vojnu a zabratie cudzieho územia.
Uviaznutí medzi vojnou a chudobou. Vojna zasiahla milióny migrantov v Perzskom zálive
Polovicu námorníkov tvoria Filipínci.
Politický geograf: Pri Iráne Trump nehrá geniálny šach, je to improvizácia za pochodu
Trump vojnu podcenil a profituje z nej niekto iný. Pôsobí to ako strategická bezradnosť.
Blízky východ Online: Nové iránske vedenie podľa Trumpa požiadalo o prímerie
Útoky a dianie na Blízkom východe sledujeme online.
Najčítanejšie na Komentáre
Koalícia sa konečne bojí ústavy 4 786
Cynická obluda: Matovičovská výhodná ponuka 3 196
Ako Pán Nikto proti Putinovi rozhádal českých slniečkarov (píše Petra Procházková) 1 766
Šimkovičová ani Flašíková nevyhrajú, ak budeme chcieť 1 160
Historické zásluhy pacienta 800
Cynická obluda: Najnižšia pôrodnosť za 100 rokov 790
Prvé výstrely tretej svetovej vojny padnú vo vesmíre 616
Ekoterorizmus prichádza zvnútra Bieleho domu 505
Ako Pán Nikto proti Putinovi rozhádal českých slniečkarov (píše Petra Procházková) 11 264
Lukášovi Machalovi, Martine Flašíkovej a Matúšovi Oľhovi s láskou (píše Samo Marec) 10 525
V Bruseli sa končí trpezlivosť. Ficova a Orbánova hra na Moskvu budí stále väčšiu nevôľu 8 927
Cynická obluda: Najnižšia pôrodnosť za 100 rokov 7 453
Koalícia sa konečne bojí ústavy 5 981
Cynická obluda: Matovičovská výhodná ponuka 5 751
Cynická obluda: Generačný talent na nesprávnom mieste 3 179
Historické zásluhy pacienta 3 133
Pellegrini sa neudržal 25 902
Progresívci zase skočili Matovičovi na vidly 16 612
Lukášovi Machalovi, Martine Flašíkovej a Matúšovi Oľhovi s láskou (píše Samo Marec) 15 981
Ako Pán Nikto proti Putinovi rozhádal českých slniečkarov (píše Petra Procházková) 11 264
Cynická obluda: Dokonale tautologická tlačovka 9 678
Nevyužitá príležitosť mlčať 9 476
V Bruseli sa končí trpezlivosť. Ficova a Orbánova hra na Moskvu budí stále väčšiu nevôľu 8 927
Cesta do duše voliča liberálnych strán (píše Beata Balogová) 8 911
Pellegrini sa neudržal 25 902
Progresívci zase skočili Matovičovi na vidly 16 612
Lukášovi Machalovi, Martine Flašíkovej a Matúšovi Oľhovi s láskou (píše Samo Marec) 15 981
Šimečkov bumerang 12 832
Cesta do duše voliča liberálnych strán (píše Beata Balogová) 11 604
Ako Pán Nikto proti Putinovi rozhádal českých slniečkarov (píše Petra Procházková) 11 264
Cynická obluda: MEGA šašo 10 907
Cynická obluda: Paradox SFZ 10 868
ESG ako nástroj riadenia: Ako Mecom premieňa dáta na výhodu
Máte elektrický bicykel?
Slovenská sporiteľňa je najlepšou bankou na Slovensku
Predaj dlhopisov štátu skončil. Investori majú ďalšie možnosti
Keď zákazník nie je limitovaný hotovosťou, zvyčajne minie viac
Prečo máte doma chladno, aj keď kúrite naplno?
Robíš túto chybu s peniazmi? Väčšina ľudí áno
Dlhovekosť nie je náhoda, ale výsledok zdravého životného štýlu
Investori presúvajú kapitál. Domáci správca prekonal 3 miliardy.
Prečo máte doma chladno, aj keď kúrite naplno?
ESG ako nástroj riadenia: Ako Mecom premieňa dáta na výhodu
Máte elektrický bicykel?
Klíma v horúčavách nestíha? Chyba nie je vnútri, ale vonku
Letné dovolenky - tlak na dostupnosť Stredomoria
Slovenská sporiteľňa je najlepšou bankou na Slovensku
Prazdroj podporuje amatérske kluby v SR. Zapojte aj ten váš!
Hlavné správy zo SME.sk
Čo vláda považuje za svoje historické víťazstvo (píše Ivan Mikloš)
Nemôže dobre skončiť krajina, v ktorej sa vláda teší z toho, čo biznis považuje za hrozbu.
Ako odstaviť Orbána? Ľudí viac hnevá ekonomika a papalášstvo, ako Zelenskyj (reportáž)
Orbán straší proukrajinskou opozíciou, Maďari sa však skôr pozerajú do peňaženiek a nemocníc.
Šimkovičová ani Flašíková nevyhrajú, ak budeme chcieť
Zápas u kultúru, médiá, a štát sa nedá vyhrať útekom.
Slovan môže vyhrať titul, ale Košice mu ukážu realitu. Experti sa nezhodli na finalistoch
Experti predpovedajú semifinále play-off Tipsport ligy.
Poslanec sľuboval, že po ďalšom excese s alkoholom odstúpi. Djordjeviča odniesli záchranári
Aj poslanec je človek, hovorí.
Last Minute Dovolenka