Traumy, o ktorých sa nahlas nehovorí |
Traumy, o ktorých sa nahlas nehovorí
Poslanci im ukázali, že volať o pomoc nemá zmysel.
Autorky sú poslankyňami PS a prekladateľkami odmietnutého návrhu.
Písať o športe znamená zvyčajne písať o radosti. No dnes musíme hovoriť aj o odvrátenej strane medailí.
Do parlamentu sme predložili zákon o safeguardingu v športe. Mal do tohto prostredia priniesť elementárnu bezpečnosť, transparentnosť a ochranu pred agresiou. Vládna koalícia ho však zmietla zo stola.
Aby sme pochopili, o čom sme v pléne hlasovali, musíme vidieť dvanásťročnú „Luciu“, pre ktorú je tréner polobohom. Zrazu však prídu „špeciálne tréningy“ po večeroch, až to vyústi do nevhodných dotykov a hlbokých psychických tráum.
Lucia mlčí, lebo ju systém nastavil na to, „čo sa stane v klube, zostane v klube“. Keď sa po rokoch zrúti, funkcionári povedia, že „nezvládla tlak vrcholového športu“.
Dievčat ako Lucia je mnoho. Tridsaťpäť percent detí, ktoré sa stali obeťami násilia v športe či škole, o tom nikdy nepovie dospelému.
Chceli sme zaviesť vzdelávanie a nezávislé mechanizmy, ktoré by preverovali ľudí pracujúcich s mládežou a trestali zneužívanie.
Keď treba rúcať demokratické inštitúcie či ovládať verejnoprávne médiá, vládni poslanci pracujú nadčasy. Sú ochotní znásilňovať legislatívny proces, len aby ochránili „svojich ľudí“ a zabezpečili si beztrestnosť. Ale keď príde na rad pomoc........