Zúčtovanie so zločinmi sýrskeho režimu

Dôležitejšie než trest je poctivo sa vyrovnať s minulosťou.

Autor je holandský spisovateľ a novinár.Otázku, čo robiť s masovými vrahmi po páde režimu, ktorému slúžili, riešili krajiny po celom svete – od povojnového Nemecka až po Argentínu po páde vojenskej junty. Odpoveď býva vždy chaotická, nejednoznačná a plná pokrytectva.

Teraz stojí pred rovnakou dilemou aj Sýria. Nedávno tam zatkli 40-ročného Amjada Júsufa za účasť na poprave približne 288 civilistov so zaviazanými očami, ktorých v roku 2013 postrieľali nad masovým hrobom. Pre Júsufa je nešťastím, že vrahovia svoj čin sami zdokumentovali na videách. Tadamúnsky masaker dostal meno podľa damašskej štvrte, kde sa odohral.

Júsuf, ktorý slúžil ako dôstojník vojenskej rozviedky za brutálnej diktatúry Bašára Assada, si bezpochyby zaslúži súdny proces. Tým sa však problém nekončí. Júsuf sa mohol podieľať aj na ďalších zločinoch.

Dôležitejšie však je, že nový sýrsky prezident Ahmad Šara si ponechal vo svojom okolí aj ďalších podozrivých vojnových zločincov. Napríklad Fádí Sakr pomáha vláde rokovať so vzbúrenými zvyškami Assadovho režimu. Sakr mal väčší vplyv než Júsuf a velil milícii obvinenej z kľúčovej úlohy pri tadamúnskom masakri.

Aj Sakr môže byť raz postavený pred súd. Vláda však jeho ochranu zatiaľ zdôvodňuje známym argumentom: treba nájsť rovnováhu medzi spravodlivosťou a stabilitou. Pokojný prechod od diktatúry – proces, ktorý sa môže ľahko zvrhnúť na sektárske násilie či občiansku vojnu – si vyžaduje, aby aspoň časť ľudí starého režimu bola upokojená, kooptovaná a začlenená do nového poriadku.

Práve preto generál Charles de Gaulle po druhej svetovej vojne predstieral, že všetci Francúzi boli počas nacistickej okupácie statočnými vlastencami. Procesy s kolaborantmi, vrátane predstaviteľov vichystického režimu, museli zostať obmedzené.

Menej než desať rokov po vojne podporoval prvý západonemecký kancelár Konrad Adenauer – ktorý sám nacistom nikdy nebol – prepúšťanie nacistických vojnových zločincov z väzenia a niektorých dokonca zamestnal vo svojej vláde. Jeho argument znel: „Špinavá voda sa nevylieva, pokiaľ nemáte čistú.“

Je to nespravodlivé. Znamená to však automaticky, že je to vždy neospravedlniteľné?

Prvým problémom po páde zločineckého režimu je rozhodnúť,........

© SME.sk