Živí duchovia násilného radikalizmu

Živá pamäť minulých zločinov už nepredstavuje spoľahlivú hrádzu.

Autor je holandský spisovateľ a novinár.Minulý mesiac odsúdili 67-ročnú Nemku Danielu Kletteovú na trinásť rokov väzenia za ozbrojené lúpeže spáchané v rokoch 1999 až 2016. Keď jednu z posledných žijúcich členiek Frakcie Červenej armády (RAF) v roku 2024 zatkli, polícia v jej berlínskom byte, kde sa skrývala pod falošnou identitou, našla pištoľ, útočnú pušku, zlato a veľké sumy v hotovosti.

RAF bola marxisticko-leninská, antikapitalistická a antiimperialistická skupina, ktorá svojho času naháňala strach celému Nemecku. Útočila na politikov a podnikateľov, unášala lietadlá a vykrádala banky v nádeji, že pomôže rozpútať celosvetovú revolúciu. Väčšina jej bývalých členov je dnes mŕtva.

Niektorí zo zakladateľov vrátane Andreasa Baadera a Ulrike Meinhofovej zomreli vo väzení už v 70. rokoch, keď sa Kletteová k skupine pridala. Organizácia sa oficiálne rozpustila v roku 1998. Dvaja jej členovia sú dodnes na úteku.

Zatknutie a odsúdenie Kletteovej – dávno po tom, čo jej revolučná vec stroskotala – pripomína príbeh Onodu Hirooa. Dôstojník cisárskej japonskej armády odmietal uveriť, že druhá svetová vojna sa skončila, a tri desaťročia prežíval na malom filipínskom ostrove ako osamelý partizán. Do Japonska sa vrátil až v roku 1974. Kletteová a mnohí ďalší násilní revolucionári povojnového obdobia, najmä v Nemecku, Taliansku a Japonsku, boli v istom zmysle rovnakým prípadom. Aj oni zostali uväznení vo vojne, ktorá sa už dávno skončila.

Členovia RAF, talianskych Červených brigád či Japonskej červenej armády vnímali spoluprácu svojich krajín s „americkým imperializmom“ ako pokračovanie fašizmu. Nechceli zopakovať chyby svojich rodičov, ktorí počas druhej svetovej vojny buď kolaborovali s fašistickými a militaristickými režimami, alebo mlčali zoči-voči nevýslovným zločinom. Namiesto........

© SME.sk