Pomsta za slobodu. Svet podľa Zweiga

Spisovateľ Stefan Zweig pred osemdesiatimi piatimi rokmi opísal zrod fašizmu a vystihol aj dnešný svet.

Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz

Studená vojna nebola žiadny normálny mier. Naopak, svet v rokoch 1945 až 1989 žil v prísnej zviazanosti, v strachu, s prstom na spúšti.

Úplne to platí o sovietskom Východe, ale do určitej miery aj o demokratickom Západe.

Preto aj deväťdesiate roky, éra uvoľnenia po páde železnej opony, pripomínali zvyčajnú povojnovú divočinu. Hoci na ne dodnes veľa ľudí právom spomína s nostalgiou a vďačnosťou za dar slobody, mnohí iní im dávajú nelichotivé prívlastky „divoké“, „najzločinnejšie“, „dekadentné“, „odtrhnuté z reťaze“.

Iste, dôsledky náhleho zrútenia studenovojnových poriadkov pocítila, a dodnes pociťuje, celá Európa.

Explózia bezstarostného konzumu, bezbrehej slobody bez zodpovednosti, dekadentných prístupov k životu alebo viery v spásonosnosť nových technológií, neviditeľnej ruky trhu a globalizácie – to všetko bola súčasť pochopiteľnej reakcie na dlhoročnú biedu bipolárne znepriateleného sveta.

Prečo to pripomínam? Už roky sa vraciam k slávnej osobnej spovedi rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga (1881 – 1942), k jeho pamätiam Svet včerajška. Zaujali ma pasáže o nástupe fašizmu a nacizmu na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia.

Sú až mrazivo aktuálne. Znie to totiž, akoby v nich autor okrem obdobia po prvej svetovej vojne opísal aj dnešnú českú, ako aj euroatlantickú realitu. Respektíve jej príčiny a, nedajbože, aj následky.

Ako je známe, hrôzy konfliktu z rokov 1914 až 1918 spôsobili civilizačný prepad. Katastrofálny v porazených krajinách, ale ničivý aj u víťazov. Prvé roky novozriadenej Weimarskej nemeckej republiky (1918 – 1933) Zweig opisuje ako výbušný koktail úľavy nad koncom vojnových útrap a bezradnosti z novonadobudnutej slobody.

„Každý,........

© SME.sk