Orbánov mocenský stroj sa začal rúcať zvnútra

Málokto si vedel predstaviť, že sa to udeje naraz a tak rýchlo.

Autorka je odborná asistentka v Inštitúte filozofie a sociológie Poľskej akadémie vied a hosťujúca výskumníčka v CEU Democracy Institute.Maďarsko ukazuje, že hybridné režimy nepadajú len vtedy, keď sa od nich odvrátia voliči, ale aj vtedy, keď verní prestanú veriť, že patrón je nedotknuteľný.

Porážka Viktora Orbána odhalila krehkú logiku maďarského systému neformálnej moci, v ktorom lojalita vydržala, len kým elity verili, že režim prežije akúkoľvek zodpovednosť.

Viac než pätnásť rokov Orbánov hybridný režim pôsobil ako neporaziteľný. Išlo o hypercentralizovaný politický stroj postavený na ústavnom inžinierstve, ovládnutí médií, klientelistickej korupcii a systematickom rozklade inštitucionálnych bŕzd a protiváh.

Strana Tisza vedená Péterom Magyarom dosiahla niečo bezprecedentné v maďarskej politike po roku 1990. Politicky zjednotila generáciu, ktorá celé roky vyjadrovala nespokojnosť prostredníctvom fragmentovaných, inovatívnych a často neinštitucionálnych foriem protestu. Magyar uspel tam, kde predchádzajúca opozícia zlyhala: veľkej časti maďarskej spoločnosti vrátil pocit, že politická zmena je vôbec možná.

Už len za to si zaslúži uznanie. Samotná úspešná mobilizácia opozície však výsledok aprílových volieb úplne nevysvetľuje.

Tohtoročná generačná mobilizácia sa totiž spojila aj s postupným rozpadom dlhoročnej „spoločenskej zmluvy“ systému NER. Skratka NER – Nemzeti Együttműködés Rendszere (Systém národnej spolupráce) – označuje politicky a ekonomicky prepojený systém ľudí lojálnych strane Fidesz, oligarchov a inštitúcií, ktorý po roku 2010 ovládol Maďarsko.

Orbánov čoraz konfliktnejší vzťah s Európskou úniou rozklad tohto........

© SME.sk