Vzostup čínskeho „platformového štátu“

Ak bude rozhodovať lacné nasadenie, priemyselná integrácia a učenie sa v ekosystéme, môže sa stať, že Amerika prehrá.

profesorka práva na University of Southern California

S. Alex Yang je profesorom London Business School, Angela Huyue Zhang je profesorkou University of Southern California.Nedávno ukončené čínske „dve zasadnutia“ – každoročné rokovanie Národného ľudového zhromaždenia a Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie – vyslali jasný signál: technológie budú hlavným motorom budúceho ekonomického rastu krajiny.

V 15. päťročnom pláne vláda opäť zdôraznila rozvoj „nových kvalitných výrobných síl“ a stanovila ambiciózny cieľ – posunúť Čínu na pozíciu globálneho lídra v oblastiach ako umelá inteligencia, kvantové technológie, biotechnológie, čistá energia, drony či 6G.

Pochopiť čínske technologické ambície si však vyžaduje prekročiť bežnú predstavu, že ich inovačný systém je riadený výlučne zhora štátom. V mnohých najdynamickejších sektoroch – od elektromobilov a batérií po solárnu energiu a AI – prevažujú súkromné firmy, a úloha štátu je obmedzená. Konkurencia je často taká intenzívna a marže také nízke, že vláda občas zasahuje, aby obmedzila to, čo označuje za „nadmernú konkurenciu“.

Presnejšie je preto hovoriť o čínskom inovačnom systéme ako o štátom dirigovanej platforme. Štát nenahrádza trh, ale ho formuje – určuje strategické smerovanie, vytvára experimentálne zóny, uľahčuje verejné obstarávanie, zosúlaďuje štandardy a poskytuje regulačnú podporu. Firmy potom vstupujú na tieto trhy a intenzívne súťažia, čím urýchľujú inovácie a ich masové nasadenie.

Čínsky prístup pripomína fungovanie technologických platforiem, ako sú Nvidia či Apple: štát vytvára architektúru, v ktorej firmy súťažia, a zároveň riadi vzťahy v celom ekosystéme. V tomto modeli nie je hlavným meradlom úspechu ziskovosť jednotlivých firiem. Hodnota vzniká na úrovni celého systému – prostredníctvom nižších nákladov, integrovaných dodávateľských reťazcov, rýchlejšieho učenia sa a rýchleho prijímania nových technológií, čo posilňuje národné kapacity.

Táto dynamika je už viditeľná v sektoroch, kde sa Čína stala globálnym lídrom. V oblasti solárnych panelov a elektromobilov intenzívna konkurencia často znižuje ziskové marže, no zároveň posilňuje medzinárodnú konkurencieschopnosť krajiny. Spoločnosť BYD napríklad nedávno........

© SME.sk