Čína mení stratégiu štátneho kapitalizmu v AI |
Čína mení stratégiu štátneho kapitalizmu v AI
Sú štátne podiely kľúčom k technologickej suverenite v oblasti umelej inteligencie?
profesorka práva na University of Southern California
Autorka je profesorkou práva na University of Southern California.Ako sa stupňuje globálny súboj o prevahu v umelej inteligencii, rastie aj snaha zabezpečiť si technologickú suverenitu.
Ešte skôr, než opadol rozruch okolo vstupu spoločnosti SpaceX na burzu, podľa médií administratíva Donalda Trumpa viedla rokovania s OpenAI a ďalšími poprednými vývojármi umelej inteligencie o možnosti, že by vláda pred ich vstupom na burzu získala majetkový podiel. V Číne zas štátom podporovaný Národný investičný fond pre umelú inteligenciu dokončuje rokovania o investícii do spoločnosti DeepSeek v jej prvom externom investičnom kole.
Na prvý pohľad tieto kroky naznačujú zbližovanie prístupov dvoch najväčších mocností v oblasti umelej inteligencie. Pri bližšom pohľade sa však ukazuje, že za nimi stoja veľmi odlišné predstavy o tom, ako dosiahnuť technologickú suverenitu.
V Spojených štátoch sa začína formovať nezvyčajná koalícia politikov sprava aj zľava – od Donalda Trumpa až po senátora Bernieho Sandersa. Spája ich myšlienka, že verejný alebo štátny investičný fond by mohol zabezpečiť, aby sa na výhľadovo obrovskom bohatstve vytvorenom umelou inteligenciou podieľali aj bežní občania.
Hoci takýto návrh môže znieť radikálne, nie je nereálny. Podobné myšlienky podporili aj spoločnosti OpenAI a Anthropic. Lenže v momente, keď štát získa podiel v spoločnosti vyvíjajúcej umelú inteligenciu, vzniká konflikt záujmov. Vláda si potom môže dvakrát rozmyslieť, či proti takej firme zasiahne v otázkach bezpečnosti, hospodárskej súťaže, regulácie obsahu alebo v iných oblastiach.
Takýto model navyše môže vytvoriť firmy, ktoré budú „príliš veľké na to, aby mohli padnúť“. Finančná riaditeľka OpenAI Sarah Friarová už minulý rok vyvolala kontroverziu, keď naznačila, že federálna vláda by mohla pomôcť financovať výpočtovú infraštruktúru potrebnú na ďalší rozvoj umelej inteligencie. Kritici preto poukazujú na čínsku skúsenosť, na neefektívnosť štátnych investícií a na korupciu či plytvanie, ktoré sprevádzali štátom podporované fondy pre polovodičový priemysel ešte pred vznikom národného fondu pre umelú inteligenciu.
Nalákať a už nepustiť
Kritika však prehliada významný posun v čínskej inovačnej stratégii. Najlepšie ju možno opísať ako „platformový štátny kapitalizmus“. Ako sme ukázali spolu s Alexom Yangom z London Business School, čínska vláda riadi svoj rozsiahly inovačný ekosystém podobne, ako veľké digitálne platformy riadia svoje siete používateľov........