Prečo je občianska spoločnosť strategickou zbraňou Európy

Program Erasmus na budúci rok oslávi štyridsať rokov existencie.

Autor pracuje v Európskej kultúrnej nadácii.Keď sa európski lídri stretávajú, aby diskutovali o budúcnosti kontinentu, program rokovaní takmer bez výnimky ovládajú známe témy: stagnujúci priemysel, slabnúca konkurencieschopnosť, zhoršujúci sa stav životného prostredia, bezpečnostné hrozby či prehlbujúci sa nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Tento rámec však prehliada hlbšiu realitu.

Európa dnes nečelí len hospodárskej a geopolitickej konkurencii, ale funguje aj v podmienkach intenzívneho zápasu o príbehy, zmysel a pocit spolupatričnosti.

Štandardnou reakciou politikov bývajú opatrenia zhora nadol – úpravy regulácií, zmeny kapitálových pravidiel či nové schémy štátnej pomoci. Takýto technokratický prístup však často prehliada jednu zásadnú historickú skutočnosť: najvýznamnejšie myšlienky, ktoré menili európske paradigmy, nevznikali v bruselských kanceláriách ani na národných ministerstvách, ale v prostredí občianskej spoločnosti.

Práve občianske a kultúrne inštitúcie dokázali v rozhodujúcich okamihoch premieňať abstraktné hodnoty na každodennú skúsenosť. Príkladom je program Erasmus, ktorý na budúci rok oslávi štyridsať rokov existencie.

Hmatateľný prejav zjednotenej Európy

Dnes je Erasmus považovaný za jeden zo základných pilierov európskej integrácie – miliónom mladých ľudí umožnil zažiť vzdelávanie za hranicami vlastnej krajiny. Predstavuje hmatateľný prejav zjednotenej Európy. Jeho úspech však nespočíva len v podpore mobility. Pomohol vytvárať európsku identitu a pocit spolupatričnosti – niečo, čo nemožno uzákoniť, ale čo sa rodí zo skúseností, vzťahov a z kultúrnej výmeny.

Po páde Berlínskeho múru nebolo zmierenie medzi Východom a Západom iba výsledkom diplomacie na najvyššej úrovni. Podarilo sa preto, že občianska spoločnosť a kultúrne siete na oboch stranách železnej opony celé roky budovali vzťahy zdola. Podobne aj úspech veľkého rozšírenia Európskej únie v roku 2004 nebol len výsledkom politických deklarácií. Opieral sa o dlhodobé kultúrne výmeny a občianske iniciatívy, ktoré v regióne vytvárali nezávislé spoločenské väzby.

Hoci tieto inštitúcie, think-tanky a občianske siete zohrali významnú úlohu pri formovaní modernej Európy, dnes čelia rastúcemu administratívnemu tlaku, výzvam na obmedzenie financovania a reštriktívnym zákonom o zahraničnom financovaní, ktorých cieľom je obmedziť nezávislú verejnú diskusiu.

V celej Európskej únii sa rozsvietili varovné kontrolky. Od agresívneho využívania maďarského Úradu na ochranu suverenity cez snahy označovať mimovládne organizácie na Slovensku za „organizácie so zahraničnou podporou“ až po vznik spornej „pracovnej skupiny na kontrolu“ v Európskom parlamente, ktorá pod zámienkou obmedzovania lobingu cieli na financovanie tretieho........

© SME.sk