Kuba nie je Venezuela, kde stačilo uniesť prezidenta

Autor je bývalý minister financií Čile, pôsobí na London School of Economics and Political Science.

V 60. rokoch sa CIA pokúšala zabiť Fidela Castra otrávenými cigárami, výbušnými mušľami či kontaminovanými potápačskými oblekmi, akoby odstránenie muža na vrchole malo samo osebe vyriešiť všetky problémy Kuby. Dnes sa americký prezident Donald Trump pokúša o niečo podobné, hoci menej výstrednými metódami. Vtedy to nefungovalo, a nebude to fungovať ani teraz.

S kamennou tvárou nedávno kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel priznal, že režim rokuje s nenávidenými „gringami“. Nepovedal však to, čo všetci vedia: cieľom rokovaní so Spojenými štátmi, ktoré vedie minister zahraničných vecí Marco Rubio, je jeho vlastné odstránenie. Režim môže zostať, Díaz-Canel musí odísť. Nazvime to „teóriou extrakcie Nicolása Madura“ v latinskoamerickej politike.

Lenže Kuba nie je Venezuela. To, čo „zafungovalo“ v Caracase v januári, keď americké sily prezidenta uniesli, nebude fungovať v Havane.

V Caracase Trump súhlasil, že nechá pri moci brutálny chavistický režim, zradil demokratickú opozíciu a pochoval nádeje na obnovu demokracie, pretože chcel ropu. Kuba však ropu nemá. Má pláže a možno Trump sníva o tom, že na nich postaví svoje rezorty a vráti ostrov do čias pred revolúciou, keď tam kasína prevádzkovali mafiáni z New Jersey.

Na rozdiel od ropy však zisky z turizmu neprichádzajú rýchlo ani bez námahy. Režim v Caracase preto najskôr „obetoval“ Madura a potom pristúpil na Trumpove požiadavky, pričom peniaze z venezuelského exportu ropy končili na účtoch v Katare pod kontrolou americkej administratívy bez zbytočných otázok.

Je nepravdepodobné, že sa tento scenár zopakuje na Kube. Tu sa hodí politologické rozlíšenie z iných častí Latinskej Ameriky. Brazílčania hovoria o „ideologických“ a „fyziologických“ politikoch. Napriek rétorike o „socializme 21. storočia“ boli chavisti vždy skôr „fyziologickí“ - išlo im predovšetkým o moc ako nástroj vlastného obohatenia.

V Havane síce existuje nespravodlivosť aj korupcia, napríklad nové luxusné hotely spravuje spoločnosť GAESA kontrolovaná armádou, no kubánsku revolúciu vždy poháňalo niečo viac než len chamtivosť. Práve revolučné presvedčenie pomáha vysvetliť, prečo režim prežil 67 rokov, hoci desaťročia centralizácie, byrokracie a nepriateľstva voči súkromnému podnikaniu ostrov ekonomicky zruinovali.

Možno na Kube existuje niekto ako Delcy Rodríguez, Madurova........

© SME.sk