Trvalá záhada hospodárskeho rastu

Ani reformy v niektorých krajinách nestačia

Autor je bývalý minister financií Čile, a dekanom Školy verejnej politiky na London School of Economics and Political Science.Labourista Keir Starmer sa stal britským premiérom so sľubom, že opäť naštartuje hospodársky rast.

Necelé dva roky potom mu však klesajú preferencie a čoraz častejšie sa hovorí o jeho možnom odchode z funkcie. Jedným z dôvodov jeho politických problémov, a nie je ich málo, je fakt, že britská ekonomika sa stále nedokázala poriadne rozbehnúť.

Politici radi vytvárajú dojem, že majú hospodársky rast pod kontrolou. Prudký pokles Starmerovej popularity však ukazuje, že tomu verí čoraz menej ľudí.

Rozvojoví ekonómovia sú v tomto smere oveľa opatrnejší. Mnohí z nich už ani netvrdia, že poznajú základné príčiny hospodárskeho rastu. Pred štvrťstoročím totiž dospeli k záveru, že otázka, prečo niektoré krajiny bohatnú a iné zostávajú chudobné, je príliš zložitá na to, aby sa dala uspokojivo vysvetliť.

Namiesto toho sa sústredili na oveľa užšie otázky. Ak dáte dedinčanom sliepku alebo prasa, budú o dva roky menej chudobní? Ak deti odčervíte, zlepšia sa ich školské výsledky?

Práve takýmto témam sa venujú niektoré z najbystrejších hláv v oblasti rozvojovej ekonómie. Ako už roky upozorňuje hosťujúci profesor London School of Economics Lant Pritchett, ide o obrovské plytvanie talentom.

Kým časť ekonómov váhala, jednotlivé krajiny a ich lídri experimentovali s rôznymi reformami. Výsledky boli zmiešané.

Keď čínsky líder Teng Siao-pching v roku 1978 spustil politiku „reformy a otvárania sa svetu“, odštartoval najrýchlejšie obdobie ekonomického rastu v dejinách ľudstva. Odvtedy sa reálny príjem priemerného Číňana zvýšil približne dvadsaťnásobne a stovky miliónov ľudí sa vymanili z chudoby.

Približne o trinásť rokov neskôr sa na cestu reforiem vydal aj ďalší populačný gigant – India. Jej výsledky síce neboli také ohromujúce ako v prípade Číny, no stále sú pôsobivé: priemerný Ind dnes zarába v reálnom vyjadrení takmer päťkrát viac než v roku 1991.

Čína a India však nie sú výnimkou. V posledných desaťročiach zaznamenali rýchly rast aj krajiny ako Vietnam, Bangladéš, Poľsko či Turecko. Mnohé ďalšie štáty však v rovnakom období stagnovali.

Brazília a Mexiko napríklad v 90. rokoch tiež stabilizovali a otvorili svoje ekonomiky – hoci Brazília v menšej miere než Mexiko. Napriek tomu bol ich rast slabý. Čína ich medzičasom predbehla v príjme na obyvateľa, hoci štartovala z........

© SME.sk