Paradox demokratického úpadku

Prečo demokracia upadá v Indii?

Autor je bývalý minister financií Čile, je dekanom Fakulty verejnej politiky na London School of Economics and Political Science.Predstavte si, že niekto vás začne obmedzovať a hovoriť, čo máte robiť. Možno vám dokonca zviaže ruky za chrbtom a spôsobí vám bolesť. Znie to hrozivo – no vám sa to páči.

V súkromnej sfére sa tento jav spája s menom Leopolda von Sacher-Masocha, rakúskeho šľachtica z 19. storočia, ktorého erotická literatúra bola presiaknutá fascináciou bolesťou.

Podobný fenomén však existuje aj vo verejnom živote: autoritárski a populistickí lídri oslabujú občianske slobody, rozkladajú demokratické brzdy a protiváhy a zastrašujú médiá aj súdy. A predsa – namiesto protestov v uliciach sa zdá, že mnohí voliči to vítajú.

Žiadna krajina tento „masochistický“ sklon neukazuje lepšie než India. Ako píše Maya Tudor z Oxfordskej univerzity, za vlády premiéra Naréndru Módího „zostali kľúčové demokratické inštitúcie formálne zachované, no normy a praktiky, na ktorých demokracia stojí, sa výrazne zhoršili“.

Organizácia Freedom House v roku 2021 zmenila hodnotenie Indie zo „slobodnej“ krajiny na „čiastočne slobodnú“ a projekt Varieties of Democracy (V-Dem) z Univerzity v Göteborgu ju označil za „volebnú autokraciu“. Napriek tomu Módí patrí medzi najpopulárnejších demokraticky zvolených lídrov sveta – podľa jedného prieskumu má podporu až 67 percent.

Podobným príkladom je Mexiko počas vlády bývalého prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora (AMLO). Obťažoval opozíciu, obsadzoval kedysi nezávislé inštitúcie svojimi spojencami a presadil reformu, ktorá prakticky zlikvidovala nezávislosť mexického súdnictva.

Podľa projektu V-Dem Mexiko za jeho vlády zažilo „protidemokratický prepad“. Napriek tomu odchádzal z funkcie s podporou takmer 80 percent a jeho politická nástupkyňa Claudia Sheinbaumová bola zvolená výraznou väčšinou.

Zďaleka nejde o ojedinelé prípady. El Salvador, Poľsko, Maďarsko, Turecko, Izrael, Malajzia, Filipíny či Peru – všetky mali lídrov, ktorí si s pravidlami demokracie príliš hlavu nelámali, a predsa zostávali populárni.

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro, dnes vo väzení, v roku 2023 po prehre vo voľbách povzbudil svojich radikálnych stúpencov k útoku na parlament. Aj tak má stále oddaných priaznivcov – natoľko, že prieskumy naznačujú, že jeho syn........

© SME.sk