Asymetria extrémov alebo prečo je krajná ľavica nebezpečnejšia než pravica?

Kto by chcel za suseda fašistu? U ľavičiarov to ale neprekáža...

Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz.

Autor je firemný sociológ

Hoci sa zrejme všetci racionálni ľudia zhodnú na tom, že každý politický extrémizmus je pre spoločnosť nebezpečný, nie všetky sú nebezpečné rovnako. V asymetrii extrémov je – z môjho pohľadu – oveľa väčším rizikom pre spoločnosť ten ľavicový. Vysvetlím prečo.

Držme sa definície, že extrémne sú tie názory, ktoré požadujú zásadnú zmenu spoločenského usporiadania a robia to spôsobom, netolerantným voči zvyšku názorového spektra.

Extrémne názory sú pre spoločnosť škodlivé, pretože ich uplatnenie v praxi hrozí narušením jej integrity. Na ich obsahu až tak veľmi nezáleží. Nositelia protichodných názorov majú totiž prinajmenšom jednu vec spoločnú: Všetci tvrdia, že chcú, aby bol svet lepší. A všetci tomu veria. Žiadny z nich však pritom nie je tolerantný voči ostatným.

Väčšinová spoločnosť extrémne názory prirodzene odmieta. Je to preto, že pre ňu je oveľa dôležitejšie udržanie sociálnej súdržnosti a stability ako odpoveď na otázku, čo je správne alebo čo je pravda. Teda presne toho, čo sa nositelia extrémov snažia narušiť. Krajná pravica je v očiach verejnosti rovnako škodlivá a nebezpečná ako krajná ľavica.

Pravicoví extrémisti sú väčšinou nasledovníci ideológií, ktoré prehrali druhú svetovú vojnu a sú aj dnes, viac než osemdesiat rokov po jej konci, úplne mimo verejného diskurzu. Propagácia ich ideológií je zákonom zakázaná a spoločensky neprijateľná.

Neprijateľný je akýkoľvek symbolický odkaz alebo zmienka, napokon, mnoho politikov a osobností, ktoré (aj žartom, či dokonca úplne nevedome) pozdravili svojich priaznivcov zdvihnutou pravicou, okamžite čelia obvineniam a ostrakizácii.

Byť v modernej európskej spoločnosti zástancom krajnej pravice je prakticky nezlučiteľné s verejným pôsobením a do značnej miery aj súkromným životom. Veď kto z vás by chcel za suseda fašistu?

Pôvodná krajná ľavica v podobe komunistického hnutia je na tom podobne ako opačná strana spektra. Jej propagácia a podpora je zákonom zakázaná, ukazovanie symbolov na verejnosti znamená riskovať odpor a pohŕdanie.

Napriek tomu sa krajnej ľavici podarilo niečo, čo pravici nie. Zhodila svoj pôvodný šat, sociologicky povedané, opustila habitus a prispôsobila sa. Byť vaším susedom je pre ňu veľmi jednoduché a vám to zrejme vôbec neprekáža.

Zástancovia extrémnej ľavice sú častejšie inteligentnejší........

© SME.sk